Analýzu cieľov mocností v súčasnosti nechám na analytikov. Možno, že aj teraz sa snažia len o to isté, čo robili v minulosti. Západ sa snažil o lacné suroviny a lacnú pracovnú silu, najmä v ťažobnom priemysle. Investície išli len tam, kde bolo čo ťažiť so zaisteným ziskom. ZSSR sa snažil importovať myšlienky komunizmu, investície spočívali len na niektorých málo miestach Afriky, napr. obrovská výstavba Asuánu v Egypte. ZSSR dodával pod cenu, často zadarmo. Očakával priklonenie politiky daného štátu k ZSSR a jeho sfére vplyvu. Západ za suroviny platil zbraňami. Keďže ZSSR suroviny nepotreboval, zbrane často daroval, alebo išli hlboko pod cenu. Tieto dlhoročné dary ZSSR pre Afriku, Kubu a iné štáty sveta sa nakoniec prejavili aj na hospodárstve ZSSR, najmä koncom 80 rokov, čo priznal aj Gorbačov. Samozrejme, popri "pomoci" jedných, či druhých, bola v pozadí korupcia momentálnych miestnych vládcov. Ako je vidieť, ekonomicky však Afrike v skutočnosti nepomohla žiadna strana.
