Eutanázia nie je tak jednoduchá odpoveď, ako sa zdá z tvojho príspevku. Pri otvorení tejto pandorinej skrinky sa totiž hneď vynorí množstvo otázok: Kde je tá hranica, kedy eutanázia áno a kedy nie? Strácaš zrak - dovolíme ako spoločnosť, aby si spáchal samovraždu? Ťažká neliečiteľná choroba dieťaťa - je eutanázia prípustná a v ktorých prípadoch? Prežívaš ťažké depresie - umožníme ti eutanáziu? Starký sa cíti nepotrebný, no rodina ho má rada a nechce oňho prísť - vzťahovala by sa možnosť eutanázie aj naňho napriek nevôli zbytku rodiny? A ak áno, čo psychický stav zvyšku rodiny, ktorá by sa s tým ťažko vyrovnávala, pretože náš dedko nás už nemá rád? Pri povolení eutanázie musíš stanoviť aj hranicu, kedy áno a kedy nie, čo nie je jednoduché. Vždy sa dostaneš k sivej zóne, kedy je to diskutabilné. A zároveň musíš stanoviť kontrolné mechanizmy, aby sa inštitút eutanázie nepoužíval na spáchanie vraždy (napr. v prípadoch, kedy človek nie je schopný vyjadriť svoju vôľu - ako napr. Michael)


