Súhlasím, rozhovor je potrebné preložiť do slovenčiny. Borbély používa svoj vlastný jazyk.
Súhlasím, rozhovor je potrebné preložiť do slovenčiny. Borbély používa svoj vlastný jazyk.
Ak sa dobre pamätám, pred rokmi bol problém v tom, že český dabing a titulky na Slovensku Netflixom ponúkané neboli a mnohé filmy boli iba v angličtine. Kritika viedla k tomu, že Netflix hodil Slovensko do jedného jazykového priestoru s Českom. Na veľkých celosvetových platformách s miliónmi užívateľov budú investície do malého 5-miliónového trhu vždy v obmedzenom priestore. V tomto zmysle je aj pre teba ako užívateľa Netflixu lepšie, keď sa Slovensko zvezie popri Česku ako jeden spoločný väčší jazykový trh.
Celkom iste s tebou súhlasím. Hneď nasledujúca veta i celý článok hovorí jasne, o ktorom klube autor hovorí. Avšak táto konkrétna veta v sebe obsahuje logické protirečenie, pretože Petržalka bola a je bratislavským klubom, ktorý zároveň hral hlavnú fázu ligy majstrov. Preto nie je pravda, že bratislavský klub ešte nikdy nehral hlavnú fázu LM. Slovan síce nehral, ale iný bratislavský klub ju už hral a stál za tým úspechom rovnaký tréner, ktorý trénuje dnes Slovan.
Otázka je, či je to podcenenie, alebo videnie reality. To, že vidíš reálne silu súpera ešte nemusí znamenať, že ho na ihrisku podceníš. Pre Slovan bude vypadnutie do EL po dobrom výkone dobrým výsledkom, po ktorom mu divák zatlieska a postup do LM senzáciou. Naproti tomu pre Midtjylland bude vypadnutie do EL zvlášť po zápasoch s maďarmi rovnakou blamážou, ako bolo pre Hajduk Split vyradenie s Ružomberkom.
"Bratislavský klub – na rozdiel od Košíc, Petržalky a Žiliny – ešte nikdy nehral v hlavnej fáze Ligy majstrov." Ak Petržalka nie je bratislavským klubom, rozmýšľam, v akom meste ju mám hľadať, no neviem na nič rozumné prísť. Alebo je Petržalka samostatná a Bratislava má o polovicu obyvateľov menej? Chápem, v akom zmysle to myslel autor - že to vzťahoval na Slovan, ale je dobré si uvedomiť, drahá Pravda, že v Bratislave iste nemáte len tento jediný klub.
Zlaticu Puškárovú som už 20 rokov nepočul a nad tvojim príspevkom neplačem. Za rok prečítam nejakých 20-30 kníh, takže ani táto rada nepadla na úrodnú pôdu. A prečo som vlastne reagoval na tvoj príspevok? Zhodiť všetko, čo sa so Saddámom stalo na CIA nie je správne, nech už čítaš akýchkoľvek západných historikov. Nevravím, že naňho nemala vplyv, keď bol mladý. Nevravím, že ho CIA nepodporovala zbraňami alebo iným spôsobom. Tvrdím, že ako vládca Iraku mal vrcholnú zodpovednosť za Irak a iracké vojsko, pri vykonávaní ktorej sa nepozeral neustále na to, čo mu vraví CIA. Iraku nevládla CIA, ale Saddám a Saddám vládol krajine na základe vlastného presvedčenia, pričom dostával a vyhodnocoval rôzne informácie, či to prišlo z USA, z Ruska, Iránu, Kuvajtu alebo z domácich zdrojov. Prosím ťa, pri čítaní západných historikov (nie len) v prípade Saddáma doceň aj iné vplyvy, nie len CIA. CIA všetko nedokáže (viď napr. Kuba) a už vôbec nepodpisuje rozkazy o vojenskom útoku pre armády cudzích krajín.
Skôr naopak. Ak by znova použil niekto z jeho tímu rovnaký masážny sprej, už by sa nevyvinil z toho tým, že sa to stalo neúmyselne. Niektoré veci ti občas prejdú, ale len raz. Keď ich urobíš druhý krát, už ide o úmysel.
Inak, tým športovcom to občas nezávidím. Na vrcholovej úrovni si musíš dávať pozor na celú životosprávu, musíš byť kedykoľvek k dispozícii na antidopingový test a na dôvažok k tomu pri pozitívnom teste na nejakú látku, ktorá sa používa na xyz miestach a v xyz produktoch musíš hľadať, odkiaľ sa to mohlo do teba dostať. Pri všetkom, čo si jedol, pil a čo bolo aplikované na teba to nie je ľahká úloha. Veď kto si pamätá, čo jedol a pil pred dvoma týždňami v utorok na obed?
Samo o sebe to ešte nič neznamená. Príliš vysoký rast HDP môže byť aj znakom prehrievania ekonomiky, teda nemusí byť len dobrý. Čína mala aj oveľa väčší rast HDP, v posledných rokoch sa dostáva k normálu. Vo všeobecnosti by som vysoký rast HDP očakával v rozvojových krajinách so stabilnou politickou situáciou, pretože také krajiny majú široký priestor na investície a rast a nie je potrebné na platy vydávať sumy, ako v rozvinutých krajinách. Takisto po vojnách a veľkých prírodných katastrofách ako zemetrasenie na východe Turecka je väčší priestor na rast, lebo je potrebné všetko opraviť, budovať. V rozvinutých krajinách typu Japonsko nemáš až taký veľký priestor na rast HDP. Na základe jedného ekonomického ukazovateľa by som nerobil veľké uzávery.
Keď čítam také príspevky, niekedy rozmýšľam, čo všetko nové sa CIA o sebe dozvie z príspevkov na rôznych diskusných fórach a čo všetko mala vraj vykonať.
Nemyslím si, že je voči Saddámovi, bývalému vládcovi 40 miliónovej krajiny, čestné označiť ho za bábku v rukách CIA, alebo z neho spraviť poslušného zamestnanca CIA. Rovnako čestné nie je ani voči Muhammadovi - urobiť z neho poslušný nástroj americkej politiky a nedoceniť iné, arabské a moslimské, šiitské a sunitské vplyvy. Iste, Saudská Arábia má dobré vzťahy s USA, to z nich ale nerobí vazala USA. Iste, o Jemenskom probléme sa Muhammad a jeho spolupracovníci radili s americkými náprotivkami, ale Saudská Arábia má aj vlastné dôvody, prečo v Jemene (občianska vojna) chcela zakročiť. Ani Saudskej Arábii a princovi nie je jedno, či na vlastných južných hraniciach bude iránska kolónia oficiálne pod vedením "húsíjskych povstalcov," mimochodom, tých istých, ktorí pred krátkym časom napádali lode, ktoré mierili do červeného mora.
Súhlasím s Gyurim - penalta sa nedá chytiť, dá sa iba zle kopnúť. Chytíš ju len so šťastím. Kritizuješ brankára za niečo, za čo vôbec nemôže. Včera bol (žiaľ) najlepším trnavským hráčom na ihrisku.
Taktika zápasu a výber hráčov závisí od trénera. Včerajšia taktika trénerovi vôbec nevyšla a zlyhala na celej čiare. Nariadil mužstvu hru, ktorá ich vysoko prevyšovala - brániť náskok pred motivovanými poliakmi. Po katastrofálnom prvom polčase spred týždňa mal vedieť, že brániť výsledok nebude dobrá taktika. Dal pred brankára piatich hráčov do obrany, ale boli deraví ako ementál. Namiesto toho, aby celý zápas hráči kopírovali dobrý výkon z druhého polčasu prvého zápasu, počas celého včerajšieho zápasu kopírovali ten prvý polčas spred týždňa. Len s veľkým kusiskom šťastia došli trnavčania k záverečným penaltám. Neveril som, že stav 3:1 sa dá tak ľahkovážne prehajdákať. Akoby sa Trnava už videla v ďalšom kole zatiaľ čo Krakov túžil aspoň v EKL dokázať, že do 2. poľskej ligy nepatrí.
Jednostranná závislosť FC Apoelu na peniazoch z európskeho futbalu a z toho plynúce ekonomické problémy by mali byť poučením aj pre zodpovedných v Slovane. Manažéri Slovana ako zodpovední správcovia a majitelia by mali mať vypracovaný krízový ekonomický plán, čo robiť v prípade, že štedré peniaze z Európy jednoducho neprídu, a to hneď na niekoľko rokov chudoby, lebo v súčasnosti majú všetko nastavené na príjmy z Európy. Nie fungovať v štýle - budeme sa tým zaoberať, až keď to príde - lebo v kríze sa riešenie nájsť nemusí. Nikde nie je napísané, že Slovan musí byť majstrom krajiny len kvôli výške rozpočtu, iným platom hráčov a toho, že sa o čosi snaží aj v Európe a ako posledné roky cyperského klubu ukazujú, v play off EKL tiež nečakajú ľahkí súperi. Kiež by som o desať rokov nemusel čítať opačný článok o ekonomických problémoch Slovana len preto, že sa mu nepodarilo postúpiť do európskej súťaže štyri roky po sebe. Nič totiž netrvá večne.
Na druhej strane oznámiť dievčaťu, ktoré skončilo tretie a pobehuje šťastné s rumunskou vlajkou, že ju kvôli dodatočnému protestu posúvajú na štvrté miesto sa tiež rovná potrestaniu za chybu iných. Len si predstav tú horskú dráhu emócií, ktoré prežila v tom okamihu - od šťastia k zúfalstvu - a bola v tom nevinne. Rumuni protestovali pred CAS aj podľa nich zle stiahnuté body pre Sabine Manecu-Voinea a preto navrhovali bronzové medaily pre všetky tri. V tomto prípade podľa mňa CAS urobil rozhodnutie, v ktorom zachoval istú integritu - zrušil rozhodnutie v prospech američanky, ktoré prišlo neskoro a zároveň nemenil konečný výsledok druhej rumunky. V disciplínach, kde kritériom pre výhru sú body udelené rozhodcami za krásu, obtiažnosť a prevedenie niečoho budú raz za čas prinášať aj takéto situácie, pretože tu vstupuje aj ľudský faktor, ktorý dokáže byť omylný ale aj ovplyvniteľný.
Žiaľ, stačí jeden jediný dôvod (v poslednom čase na Slovensku ním bolo slovo kríza), ktorému uverí vládna koalícia akéhokoľvek zafarbenia a zloženia a deficit verejných financií so štátnym dlhom dokážu ísť francúzskou, americkou, gréckou či japonskou cestou.
A k predrečníkovi - nie nebude na všetko. Zamedzenie rozkrádania a provízií do vreciek môžu mať pozitívny vplyv na rozpočet, ale štátny rozpočet nikdy nebude taký, aby pokryl všetky požiadavky (cesty, zdravotníctvo, dôchodky, platy na lekárov v štátnych zariadeniach, policajtov, hasičov, učiteľov, vojakov, armáda a pravidelná obnova vojenského arzenálu, podpora športu, kultúry...). Príprava rozpočtu bude vždy o prioritách - na čo dáme viac a na čo menej. A potom je tu vec, na ktorú sa pri kradnutí často zabúda. Zdá sa mi, že to bola Lagarde, kto sa uprostred gréckej eurokrízy frustrovane vyjadrila - v prvom rade by gréci mali začať platiť dane. Čím viac firiem a ľudí kráti dane, tým menej peňazí je na zdravotníctvo, školstvo...
Na článku je vidieť, že ho píše osoba z mediálneho prostredia. Mne osobne tam chýba diferenciácia. Zdieľané účty by som nehádzal do jednej kategórie pirátstva so sťahovaním obsahu z nelegálnych zdrojov na internete (napr. cez torrenty). V prvom prípade užívateľ pristupuje k obsahu cez spoločnosť, ktorá má právo obsah šíriť (Netflix, Voyo...) a cez účet, ktorý si zaplatil prístup, v druhom prípade si užívateľ nájde zdroj, ktorý nemá právo šíriť obsah. Zdieľané účty boli dlho veľkými firmami nepriamo podporované možnosťou pristupovať k obsahu na dvoch a viac zariadeniach súčasne. Boj proti zdieľaným účtom je prejavom toho, že v stave postupného nasycovania trhu streamovacích služieb v obmedzení zdieľania účtov videli veľké firmy ďalší potenciálny zdroj príjmu. Ak by pri tom Netflix nebol úspešný a zákazníkov by im ubudlo, ani ostatné firmy by do toho nešli. Viac ako čiernych pasažierov by som v zdieľaných účtoch videl majiteľa, ktorý kľúče od svojho auta požičia druhému človekovi.
Plne súhlasím s tvojim druhým odsekom. Na jednej strane chápem a akceptujem, ak automobilka zaplatí cestu médiu výmenou za spomenutie firmy v článku. Pri článkoch niektorých typov (napríklad testy elektroniky či iných produktov) sa dokonca kvôli objektivite žiada, aby čitateľ poznal sponzora cesty alebo testovaného produktu. Na druhej strane už druhé zdôraznenie tej istej skutočnosti pôsobí zvláštne a každé ďalšie ešte kontraproduktívnejšie. Vrchol nevhodnosti je na záver. Spojiť článok o Duplantisovi so záverom o autách, ktoré automobilka do Paríža dodala je spojenie jabĺk s hruškami...železa s hlinou... Jednoducho to k sebe nepasovalo pred sto rokmi, nepasuje to teraz a nebude to pasovať k sebe ani o sto rokov.
Už dlhšie rozmýšľam, či z pragmatického hľadiska nie je pre Slovan lepšia EL/EKL, než LM. Nie, že by som to Slovanu nedoprial, ale v LM toho veľa neurobí, maximálne nejaká remíza, veľa bodov tam nezíska. EL môže byť dostatočne veľké sústo pre Slovan, príležitosť získať skúsenosti a rovnako aj získať súperov zvučného mena (nebude to síce PSG alebo Bayern, ale nebudú to ani slabí súperi). Zároveň to môže byť miesto, kde Slovan nemusí byť len do počtu. Slovan bol pri žrebovaní nasledujúceho kola kvalifikácie LM minulý pondelok medzi nasadenými mužstvami, ale aj nenasadené mužstvá tam mali svoje meno a silu. Ak prejde v tomto roku cez tretiu prekážku za sebou (čo sa mu v minulých rokoch nepodarilo), štvrtý súper bude kvalitný.
DAC to druhý rok po sebe pokazila hneď na začiatku a pri všetkej úcte k Ružomberku... Tá "žiadna výhra" Trnava je azda jediný klub, ktorý v súčasnosti dokáže aspoň kúsok pomôcť Slovanu budovať slovenský ligový koeficient a posúvať slovenský ligový futbal v európskych súťažiach dopredu a tomu "žiadnemu lumenovi" Gašparíkovi sa minulý rok podarilo prejsť (aj s kusiskom šťastia) cez všetkých súperov v kvalifikácii, zatiaľ čo sa Slovan prelial z LM do EKL. Osobne dúfam, že Trnava s tým "žiadnym lúmenom" podá dobrý výkon aj proti Wisle Krakov. Bude to len a len dobré pre slovenský futbal, ak sa niekto v Európe k Slovanu pridá.
Na jednej strane chápem výhradám. Ani pri používaní okuliarov si nikdy nie si istý, či vodič, ktorý ich má, má dostatočne silné okuliare, pretože zrak sa medzičasom mohol zhoršiť. Na druhej strane ten, kto má v stĺpci 12 vodičského preukazu kód 01.01. by pri riešení kontaktných šošoviek a starostlivosti o vlastný zrak mal pamätať na to, že vo vodičskom preukaze má kódom napísané, že pri šoférovaní auta používa okuliare. Slušný človek, ktorý sa stará o svoj zrak je hádam dostatočne slušný na to, aby bral do úvahy aj údaje, ktoré má zapísané na vlastných dokladoch. Na starých slovenských vodičákoch to bolo dokonca priamo a výslovne napísané, na nových európskych je to vo forme kódu, aby to videl a chápal pri pohľade na slovenský vodičák aj francúzsky, belgický alebo nemecký policajt.
Je dobré, že niektoré veci sú harmonizované na úrovni EÚ. Aj vďaka tomu môžete ísť pokojne a relatívne pohodlne vlastným autom, vybavený občianskym preukazom, vodičákom a zelenou kartou do zahraničia - či na dovolenku, či pracovne, či navštíviť vlastné dieťa, ktoré žije a pracuje v Nemecku, Rakúsku alebo Holandsku. V opačnom prípade by ste museli zisťovať či a za akých podmienok môžete zobrať vaše auto do zahraničia pre každú krajinu zvlášť.
Ak sa legislatíva o STK a EK schvaľovala alebo menila po našom vstupe do EÚ, je viac, ako možné, že sa o tom rozprával slovenský minister dopravy/vnútra s ostatnými kolegami z EÚ, nie len európsky parlament, kde máme pár poslancov a európska komisia, v ktorej máme jedného komisára. V EÚ neprejde žiadna legislatíva bez toho, aby boli príslušní slovenskí vládni predstavitelia aspoň o tom informovaní (v prípade hlasovaní kvalifikovanou väčšinou). Také usporiadanie nespĺňa definíciu slova "otrok".
Ak by boli všetci ľudia čestní, mohli by byť aj odjazdené kilometre, ale nie sú. Odjazdené kilometre by sa ťažko kontrolovali. Zaiste preto sa tam dal údaj o rokoch, kde kontrola je oveľa jednoduchšia. Stačí porovnať zoznam zaregistrovaných áut so zoznamom áut, ktoré si urobili STK a EK. Na základe dátumov pri dobre spravenom softvéri a správnych údajoch sa pokuty za nesplnenie si povinnosti dajú posielať aj automatizovane. V dnešnej dobe si viem predstaviť povinné odosielanie informácie o najazdených kilometroch autom pripojeným na internet do nejakej centrálnej databázy, na základe ktorej by sa kontrolovalo vykonanie STK a EK po povedzme 20 000 najazdených kilometroch, ale zostali by tam otázky týkajúce sa práva na súkromie a trvalo by kúsok, kým by sa zmenila legislatíva na európskej úrovni, vybudoval systém a vymenil vozový park.
Odporúčame