Aj keby na tom papieri bolo napísané čokoľvek, už to neobnovíš - môžeš vytvoriť len kópiu, ktorá už bude iná.
Aj keby na tom papieri bolo napísané čokoľvek, už to neobnovíš - môžeš vytvoriť len kópiu, ktorá už bude iná.
Len neznabohovia!
Prečo je vo Vesmíre ticho a nijaká civilizácia sa neozýva?
Nech už mimozemšťania boli zlikvidovalo čím koľvek, logicky k tomu muselo dôjsť skôr, ako sa stali natoľko vyspelí, že zbavili povier a videní kdejakých prorokov a začali kolonizovať i ďalšie svety. Čo znamená, že sme rovnako na tom rovnako špatne, keďže neidentifikujeme tieto potencionálne deštrukcie, ba ani ochranu prírody, čo by mohlo znamenať predčasne ukončenie i našej éry.
Papier, ktorý zhorel už nevrátiš. A inak tárať možno i o zázrakoch, ktoré v lese vytvoril lesný trpaslik - bez neho by predsa žiadny les neexistoval.
Náboženstvo vyrobením viery v nezmyselné idei šťastia, založených na utrpení a na vízie raja, kde človek sa už o nič nemusí starať asi doteraz nepochopilo v čom spočíva šťastie človeka. Postaviť šťastie človeka na nádeji, a nie na realite života, znamená postaviť budúcnosť na viere vo vidiny. Preto v náboženskom duchovnu nemôžu platiť zákony rozumu, ale pracuje sa tam len s emóciami, ktoré šťastie človeka vidia vo večnej službe a uctievaní Pána.
To, že šťastie človeka je v úspešnosti jeho práce a v rozvoji jeho schopnosti slobodne ovplyvňovať svoj život, asi nie je to, čo vyvolení potrebujú zabezpečovať.
Poznanie, že to čo človek potrebuje k dobrému životu môže získať len poznávaním svojich potrieb a slobodou aktivitou ich naplňovania by podstatne zmenilo rozhodovanie v spoločnosti, kde by sa nutne prešlo z naplňovania hierarchie posvätnej pravdy na demokratické rozhodovanie podľa potrieb človeka a prírody.
Je tu rozdiel, vy veríte, ja vychádzam z dôkazov. Aj Biblia píše, že podľa ovocia poznáš pravdu.
Akú pravdu nám donieslo náboženstvo - neustály boj za čistoty viery, vojny, násilie - to je to ovocie, kto to potrebuje?
Používané dôkazy, ktoré predkladá viera, nie sú dôkazy, len predstavy, ktoré keby použili na zviditeľnenie Deda Mráza a Baby Jagy by nemali rovnakú presvedčovaciu pravdu, pretože nie sú neomylní., ale použiť ich na Boha, ktorého síce nikto nevidel, ale bol vyrobení ako neomylný je už prijateľné. Takto urobiť z ľudí hlupákov, pretože Boh sa nikdy nemýli, len človek, a teda chyba je vždy u človeka je už zločinné konanie vyvolených.
Zvrhlá je predovšetkým viera v sociálny experiment zlepšenia morálky človeka na základe klamstiev o nadpozemských bytostiach, nebi, pekle a ďalších výmysloch. Kto kedy videl , či vôbec i nepriamo dokázal existenciu Boha dobrého, či vyhrážajúca sa peklom, nebo, či anjelov. Každý síce deň sa na internete objavujú mýtizujúce články o nadpozemskom živote našich zomretých príbuzných, vraj podľa skutočných udalosti. Dokonca dokazujú existenciu Boha i matematicky, ale ide vždy len i predstavy, ktoré z realitou nemajú nič spoločné. Kto to stále potrebuje písať tieto vyrobené nezmysly a prečo, čo myslíte?
Nová generácia nie je hlúpa a cíti, že je zavadzaná a preto hľadá vlastne riešenia!
Hmota predstavuje základ istoty, pretože je reálna, vieme na akom základe, či na akých zákonov sa môže ďalej rozvíjať, ba i kedy nám môže škodiť. Len na takom to niečom možno niečo vybudovať a riadiť svoju cestu k lepšej budúcnosti. Jedine svet hmoty nám umožňuje naplniť našu vieru v lepší zajtrajšok. Náboženské duchovno hovorí o vzniku sveta a života ako o zjavení, ktoré už ďalší svoj rozvoj nepotrebuje, ba dokonca ďalší rozvoj pokladá za pokušenie diabla a preto snahy o zlepšenie hmotného života pokladá za rúhanie voči neomylnosti Boha, ktorý všetko už trvale ustanovil. Akonáhle niečomu takému uveríme, prestaneme hľadať zmenu k lepšiemu, ale len k väčšej podriadenosti svojmu pastierovi. Prestaneme sa spytovať a učiť sa ako veci majú, ale začneme veriť v zázraky. Ostaneme vo svojich vedomostiach v naivite, že viera vo vidiny sú to, čo potrebujeme pre zlepšenie života. Náboženskou vierou nemožno poznať pravdu, pretože náboženstvo pravdu vlastní ako nemennú predstavu .
Vraj poznať presne biblickú Pravdu, je dnes to najcennejšie, čo môžeme vlastniť, a to vám nikto a nikdy nevezme! Lenže zabúda sa na to, že aby viera bola ozajstným pomocníkom človeka musí byť tiež podložená dôkazmi, ktoré zlepšujú náš život, tak aby mohol človek povedať: “Viem, že je to možné“. Nestačí len veriť, treba si svoju vieru overovať, či jej cieľ je pre nás akceptovateľný a uskutočniteľný, teda aby viera nebola slepá podliehajúca len nesplniteľným sľubom, ktoré v nás vyvolávajú len nezdravé túžby a závislosť.
Autor blogu tu hovorí o potrebe zmeny pre ľudský život, ale tu zmenu chápe ako dogmu podľa Biblie, nie ako zmenu pre zlepšenie skutočného života, ale života vo sne.
Také jednoduché to nie je. Podľa Ježišovho učenia pokory, by sme doteraz žili v naivných predstavách, že láska k nemu všetko vyrieši. Láska je to, čo práve nepotrebujeme, pretože milujúci nevidí, to čo by inak vidieť mal, že je na smiech, pretože tí, ktorých má milovať ho zneužívajú pre vlastne potreby.
Svet nikdy nebude fungovať na láske, ale na dôvere. A dôveru si možno získať len preverovaním naplnenia toho, čo sa sľubuje!
Nedajte sa mýliť vznosnými heslami náboženstva ako „Miluj svojho blížneho ako seba samého“, pretože veriaci nesmie seba milovať (to je hriech), tak nemôže milovať ani svojho blízkeho, ale len svojho Pána. (Ján 12:25 - 26): Kto má rád svoju dušu, stratí ju, a kto nenávidí svoju dušu na tomto svete, zachová ju do večného života. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude aj môj služobník. Ak mi niekto slúži, toho Otec poctí.
Áno, náboženstvo predstavy o takejto pravde presadzuje už tisícky rokov, dokonca i mečom, ale prečo nefungujú, pretože sú nasmerované len k zabezpečeniu podriadenosti a odovzdanosti sa k vyvolením. Kde každá iniciatíva, okrem uctievanie Pána sa chápe ako kacírstvo, alebo márnosť nad márnosť. Reálny život potrebuje rozvoj, slobodu a nie nariadenia a príkazy, ktoré mimochodom neplatia pre tých, ktorí ich vydávajú. Riadiť svet naivnými vidinami, nemôžu fungovať, keď sa nimi sami neriadia a hrabú majetky, či likvidujú každého pochybujúceho.
Presadzovaním neomylných ideí je krok späť vo vývoji spoločnosti, pretože obracia motiváciu človeka nie na tvorbu, ale na pokoru k osudu. Rozvoj človeka podriadiť sľubom nejakej idei obmedzuje využitie vlastného rozumu a vytvára podmienky pre diktatúru. A diktatúra nikdy nikoho nedovedie k svetlu, k spravodlivosti, ale len do temnoty podriadenosti, kde i násilie je prijateľné. Dôkaz vzniku diktatúry je možné vidieť nielen v minulom režime, ale i je ho možno poznať i v tisíc ročnej snahe náboženstiev naplniť ideu viery v neomylne božie zákony, ktoré nás mali doviesť k spravodlivej a mierumilovnej spoločnosti. Prinucovanie plnenia týchto idei prinieslo miesto rozvoja, len utrpenie a nedôveru, ktorá prinášala len vojny a násilie. Rozvoj človeka, ba ani prírody nemožno riadiť diktátom, ale tkvie v slobodnom zabezpečovaní potrieb, kde možno uplatniť individuálnu tvorbu plnenia vlastného rozvoja. Teda podľa ovocia ako píše i Biblia! Nie poda lásky, ktorá nevidí to čo má vidieť.
Náboženstvo vyrobením viery nezmyselnú ideu v šťastie v budúcom živote, založenom na bezprácnosti, asi vôbec nepochopilo v čom spočíva šťastie človeka. Náboženstvo postavilo šťastie človeka na nádeji, nie na realite života, ale na viere vo vidiny, teda na fantázií duchovna. V náboženskom duchovnu však neplatia zákony rozumu, ale pracuje sa tam len emóciami. Šťastie je v úspešnej práci, ktorá niečo vytvorí a čo tak v dokonalom nebi už možno nové vytvoriť,
Čo seješ ..., či konštrukcia karmy je "múdrosť" náboženstiev ako svoje ovečky balamutiť tak aby nerobili to, čo im oni nepovolili.
To je neuveriteľné, nemáte absolútne žiadne dôkazy o tom, že Boh existuje, ale každého kto neverí týmto táraninám o bohu pokladáte za hlupáka. Kedy konečne pochopíte, že pravda nie v želaní, ale v dôkazoch.
Kto prosí, tiež nič nedostane, leda tak kopanec od karmy. Len ten, čo koná a neprepadá nejakým poverám karmy niečo môže dostať.
Nerozumných hlupákov je ľahšie zmagoriť ako silu národa.
Svet svetla nie je v duchovnu, ktoré síce žiari cez naše emócie, ale má byť v rozume, pretože duchovno je len prelud, ktorý nemá s pravdou žiadnu spojitosť.
Cit, svedomie vychádza z inštinktov, ktoré tvorili generáciami ochraňujú síce náš druh voči už známym nebezpečenstvám, a to koľkoráz i sebaobetovaním tak aby prežil jeho druh. Avšak stratégia vytvorená rozumom je niečo na vyššej úrovne, pretože nabáda už k určitým cieľom, ktoré treba naplniť, ale hlavne, čo ho odlišuje os moci inštinktov je, že nehľadá nepriateľa, ale spojuje ľudí rôznych presvedčení na pochopenie prírody a príčin nebezpečenstiev.
Odporúčame