Ako potom táto nehmotná entita stvorila hmotný svet?
Myslíš si, že domnienky a výmysly o Bohu nám akože ukážu prečo bol stvorený svet a odkiaľ pochádza.
Ako potom táto nehmotná entita stvorila hmotný svet?
Myslíš si, že domnienky a výmysly o Bohu nám akože ukážu prečo bol stvorený svet a odkiaľ pochádza.
Tie osnovy sú bližšie k pravde ako tvoje nekonkrétne predstavy.
Autora blogu nepokladáš za nedôveryhodného i keď sa odvoláva na vedu, na ľudí, ktorí pracujú s reálnymi dôkazmi - za to ti sú blízke výlevy nevzdelaných z Biblie, zážitky ľudí, ktorím sa čosi snívalo.
Ty nehľadáš pravdu, ale len to čo potvrdzuje tvoje dogmy o svete.
Absurdné je predpokladať existenciu nadpozemských bytosti, keď o tom nemáte najmenšie reálne dôkazy.
Ako možno dokázať, že stvoriteľ existuje len na základe domnienky, že všetko musí mať svojho konkrétneho dizajnéra, i keď akože existuje len mimo reality. Postupný vývoj nepotrebuje stvoriteľa - ak vznikne prameň, neskôr vznikne i rieka, ktorá prijíma vodu z iných prameňov, ktorá si razí cestu i cez vrchy až k moru. Myslíš, že táto živá rieka, ktorá mení i svoje koryto je stvorená nejakým dizajnérom, alebo prírodnými zákonmi. Neexistenciu boha nie je možné dokázať rovnako, ako nie je možné dokázať neexistenciu Deda Mráza, či sedemhlavového draka. Ale ak nám niekto povie „Buďme spravodlivo čestní. Nevieme, či existuje Dedo Mráz“ — bude to zjavný nezmysel. Ale Boh nie je nezmysel i keď ho tiež nikto nevidel. Bolo by absurdné, ak by sa vláda úplne vážne pripravovala na útok draka na základe toho, že „nebolo dokázané, že neexistuje“.
Preto argumenty teológov o existencie Boha na základe pocitov, nestoja ani za povšimnutie, lebo tento vyrobený fenomén patrí skôr na skúmanie psychiatrom.
To, že je doba, konania zázrakov, ktoré ani Ježiš nedokázal, že svet začína spolupracovať a namiesto vojny dáva prednosť obchodu, to už títo proroci konca sveta nevidia.
Podľa tohto by mala byť súčasná doba kňazmi blahoslavená, avšak kňazi vidia v nej nie zázraky, ale úpadok.
Materiálny blahobyt, zvyšovanie všeobecnej vzdelanosti, presadzovaním ľudských a občianskych práv podrýva tradičný koreň náboženstva, čo náboženskí fanatici chápu ako úpadok, duševnú biedu a označujú to ako konzumnú obmedzenosť a duchovnú plytkosť.
Avšak rozumy z Biblie neznížili utrpenie ľudí, ba práve naopak, tak vykladači Biblie vytvárajú dojem, že táto kniha povznáša ducha človeka, čo ale bez utrpenia sa nenaplní.
Svätuškári si uvedomili, že obdobia so zníženou spoločenskou potrebou náboženstva – sú obdobia spoločenského rozvoja, stability, prosperity, sociálneho a kultúrneho pokroku. Opačné situácie ako krízy, rozvrat, úpadok, všeobecná neistota pomáhajú náboženstvu sa udržiavať, oživovať, posilňovať.
Boh je predsa všemocný, keď dokázal slovom stvoriť myriady hviezd, že by nedokázal o škubať a upiecť holuba?
Kto je tu na smiech, či nie ten, čo verí, že sa otvorí nebo a z neho vyjde rozprávkový duch, ktorý pretvorí Zem na raj, kde budú "pečený holuby padať rovno do huby".
Nebezpečie tejto knihy tkvie v jej diktátorskom presvedčení, že je neomylná a nadčasová, pretože bola inšpirovaná nadprirodzenými bytosťami, ktorí vedia najlepšie čo človek potrebuje, t.j. ako sa „dobrovoľne“ sťať ich otrokom. Táto kniha učí ľudí opovrhovať radosťami tohto života, aby boli šťastní v živote inom – učí ich pretrpieť život otroka na tomto svete kvôli svetu druhému.
V týchto textoch nenájdete demokraticky princíp, len príkazy o ktorých nemožno diskutovať, pretože vám hrozí peklo, čo nevychováva zástancov práva v prospech ľudí, či prírody, ale len takých, ktorí sa neustále vyhrážajú.
Každý normálny človek vie, že nesmie robiť druhým, to čo nechce aby robili jemu, len idioti potrebujú hrozbu v podobe kliatby Najvyššieho.
Dobrá spoločnosť ľudí si vytvára sama zákony pre ľudí - a na to nepotrebuje nejaké poučky od niekoho kto ani nežije v hmotnom svete, ale len v ilúziách. Zákon je zákon a musí byť zrozumiteľný každému a nie ho možné vysvetľovať rôzne.
Už Pavol vyhlasoval, že Ježiš sa vráti ešte za jeho života urobí poriadok. Bol si taký istý, že koniec je blízko, že si myslel, že sa sám dožije súdneho dňa, ako píše 1 Sol 4, 17 a 1 Kor 15, 51 - 53. Je zaujímavé, že zavrhnuté Tomášove evanjelium obsahujú protirečiace kázania z úst samotného Ježiša o tomto apokalyptickom posolstve.
Myslím si, že žiaden Boh neexistuje, ale existujú zákony prírody, ktoré sú večné a platia všade. Zákony prírody nie sú tu zvlášť pre nikoho, ale pre každého. Tieto zákony vôbec neberú ohľad na korunu tvorstva – človeka a ani sa nestarajú o to, čo bude s ním po jeho smrti.
V kontexte len známych 300 trilliárd hviezdnych sústav nepredstavuje Zem ani kvapku vody v mori, čo je takáto strata pre Vesmír zanedbateľná vec.
Preto ďakovať a klaňať sa prírodným zákonom, že sú také aké sú, je nezmysel, pretože iné fyzikálne zákony si v tomto Vesmíre nevymodlíme a tie, ktoré existujú nezmiznú, preto nečkajme, že za nás ich niekto využije v prospech človeka.
Skrátka treba náboženstvo odtrhnúť čo najviac od reality, aby v žiadnom prípade toto náboženstvo neriešilo prítomnosť a potom o Najvyššom, či božom svetle možno tliachať čo sa nám zapáči, pretože tieto výlevy sú už nepreveriteľné.
Čo to trepeš, vidíš anjelov, ale ľudí nevidíš a potom, že nie si trafený.
Nepravda je v prvom rade čakanie na koniec sveta a vaše "kecy" o vykúpený sú pre malé deti.
Celé proroctvo o mesiášovi bolo spracované v židovských spisoch podľa legiend o živote iných bohov. A jeho naplnenie spísaním zázrakov neskôr po desiatky rokov od jeho smrti je len výmysel ako potvrdiť dodatočne jeho božskosť. … veriaci ľudia urobia všetko pre to, aby pomohli vytvoriť ilúziu o svojom mesiášovi i na základe rozprávania svedkov o zázraku, ktorí ani Ježiša nevideli. Pričom je známe, že samotný Ježiš ani jeho učeníci nenapísali ani slovo a ani nezostal po nich nejaký trvalý dôkaz „uskutočnených“ zázrakov.
Samotný židia jeho božskosť nepotvrdili ani vtedajší židovskí kňazi a pokladali Ježiša za šarlatána, pretože nepriniesol zadosťučinenie pre židovský národ, ale pokoru, čo spôsobovalo anarchiu a preto tak skončil ako skončil.
Odporúčame