Predstava evolúcie nie je zmes náhod uprostred chaosu, ale vychádza z potreby prežitia, kde sa môžu vyskytnúť i náhody. Prežitie predstavuje tvrdý konkurenčný boj, kde tvor, ktorého vývoj by podliehal len náhode, by neprežil. Neprežili by i ďalšie organizmy, ktoré sú na ňom závislé, pretože všetko sa za milióny rokov vzájomne prepojilo.
Uctievaním predstáv, že príroda je pod premyslením božím vplyvom, oddeľuje človeka od potreby poznávať prírodu, ktorá je skutočným zdrojom nášho prežitia. Náboženstvo neznalosťou prírody nás nepriviedlo k poznaniu pravdy, ale k strachu z nevyspytateľnej budúcnosti a k uctievaniu Pána ako určovateľa osudu. Kto potrebuje, aby človek nemohol sám zlepšovať svoj život a kto potrebuje, aby „pravý“ Boh bol hrádzou na odstránenie nedorozumení človeka s prírodou? Že by toto bola tá nevýslovná múdrosť, ktorú nám prezentuje náboženstvo – podriadiť sa vyvoleným a svoj rozum si nechať otupiť vidinami?