Náboženstva vo väčšine vznikli v otrokárskych spoločnostiach, kde mal pravdu vždy Pán a spravodlivosť v dnešnom zmysle neexistuje. I vznik kresťanskej viery hovorí len o tom. Kresťanská viera, bola tiež vytvorená v dobe prekvitania otrokárskych spoločnosti, preto ako bonus nám nemohla ponúknuť inú nádej, len nádej existencie nadpozemskej spravodlivosti, ktorou však nebude v riešení počas života, ale až po smrti.
Myslím si, že ak náboženstvo vidí zmysel života po živote a nie v zlepšovaní úrovne skutočného života, tak to nehovorí o spravodlivosti, ale preferuje otroctvo. Náboženstvo síce vzniklo aj ako prostriedok túžby po spravodlivosti, avšak je tu problém a to v jej pravdivosti. Preto náboženstvo potláča rozum a zvýrazňuje sa potreba emócií, čím sa táto cesta stáva prázdnou ilúziou, ktorá človeka síce vedie k nádeji, ale ako každá droga ho nikam nedovedie.
Demokracia prijímania názorov je vynález rozumu, nakoľko človek môže vychádzať len z toho čo spoznal, nie z toho čo si vysnil.
