Prečo potom títo zbožní ľudia po zistení, že skoro zomrú nejasajú, prečo sa ľudia ani na kresťanskom pohrebe netešia z radosti, že zosnulý ide do neba, ba práve naopak sa zistilo, že pobožný ľudia sa viac boja smrti ako ateisti (podľa sestričiek zo sociálnych zariadení). Pretože ich čaká súd nevyspytateľného Boha, ktorý aj dobrý skutok pokladá za hriech ak si jeho neuctí.
Táto „ušľachtilá filozofia“ je určená pre zachovanie biedy a luxusu vyvolených. Namiesto riešenia biedy hovoria o „Bohu“, o „pravom živote“, o „vykúpení“, o „blaženosti na druhom svete“.
Vývoj a existencia ľudstva na Zemi nie je závislá od neviditeľného Boha, ale od prírody, ktorej za všetko vďačíme. Odumieranie prírody, zároveň znamená začiatok odumierania ľudstva. A v nebi už nie je žiadna príroda, teda len a len smrť.
Nie, že ateisti nemajú nič, prečo by mali žiť, ale je to presne naopak, ateisti nemajú nič, prečo by sa oplatilo zomrieť. Vedia, že ich už nič nečaká, ale potrebujú aby tu na nich mysleli.
