Čo som mal pochopiť, že neviete na túto otázku odpovedať z pohľadu všemocnosti Boha, preto o tom len tárate.
Čo som mal pochopiť, že neviete na túto otázku odpovedať z pohľadu všemocnosti Boha, preto o tom len tárate.
Svedomie vzniklo evolúciou, ktorá preferovala rod, ktorí spolupracoval. A každé nešťastie, či každý šťastie patrilo všetkým.
I naša ústava hovorí o svedomí, že je najdôležitejšou podmienkou demokracie pre zabezpečenie slobody svedomia (Ústava SR v čl. 24, ods. 1).
Teda aj „morálka“ spoločnosti je pokus o vytváranie dobra pre človeka, kde jej podstata vychádza zo svedomia, ktorý život si váži ako niečo cenné a zlo je to čo spôsobuje utrpenie, či ohrozenie života. To, že náboženstvo obrátilo túto morálku nie k dobru pre človeka, ale k dobru pre služobníkov božích je druhá vec.
Pre vývoj dobrej spoločnosti je dôležitejšie pracovať s rozumom pre dobro svojho svedomia, pre svoju rodinu, či pre svoje okolie a nie pre uspokojenie nedefinovateľných bytosti, krásnych, ale pochybných, či naivných ideí nejakej ideológie. Organizované náboženstvo, či rôzne ideológie nestoja na svedomí i keď sa tak tvaria, ale na dobrých zámeroch, ktoré so svedomím človeka nemajú nič spoločné.
Prečo sa nesťažujete na Bohu, ktorý predsa všetko tu riadi? Štát môže vychádzať len z toho na čo má, a čo si dotyčný preplatil v sociálnej poisťovne.
Či je Boh konkrétna osoba, ku ktorej sa modlíme, alebo je to podstata človeka o ktorú sa opierame – sú len filozofické špekulácie.
Vesmír – svet sa utváral miliardy rokov, čo nefungovalo odumrelo. Neexistuje žiadny dobrý zámer – láska. Ak by v pozadí nejaká taká sila existovala, bolo by to vidieť. Život neurčujú len prírodné zákony, ani Boh, ale je daný výberom príležitosti, ktoré sa otvárajú tak ako vlna vo vode a preto nie sú jednosmerné, čím sa vytvára nekonečný počet príležitosti z ktorých si možno vybrať efektívnejšiu cestu. Ak sa budeme spoliehať len na to, že nám niekto určuje cestu, tak sa budeme neustále vracať a nikam nepokročíme, pretože veci i podmienky života sa neustále menia.
Nešťastia, hladomor, epidémie chorôb alebo zničujúce invázie starovekí ľud často interpretoval ako trest zo strany ich boha-ochrancu. A keď sa neskôr karta obrátila, verili, že nastal božský zásah boha-ochrancu, čo je princíp náboženstva – ovládať ľudí obviňovaním ako obetí, že za to si sami môžu.
Ale čo, už nejde o jediného Boha, ktorý má rôzne mená?
Nemusím, pretože žiadne dôkazy - fakty neboli predložené. Nebojím sa niečoho, čo jednoznačne neexistuje.
"Takže, pozná Boh každú našu myšlienku? Jednoznačne! Existuje sila, ktorej je všetko podriadené. Môžeme ju nazvať Bohom, Alahom, či Vesmírnym vedomím", ale aj vplyv Deda Mráza, či Baby Jagy.
Robiť propagandu, ktorá zahmlieva pravdu, znamená opierať sa dva piliere, ktorými sú strach zo samostatného myslenia a ignorancia. Normálny človek vie, že nič nie je čierne a biele, podávať ako pravdu len jediné vysvetlenie môže prijať len veriaci ignorant, pretože ten vie vždy čo je pravda. Pre správne rozhodovanie potom už prestáva byť dôležitý rozum, ktorý dokáže upokojiť emócie a riešiť problémy, ale znova ako bolo zvykom v kresťanskej, či v sociálno-národnostnej minulosti – vyvolávať emócie voči subjektívnemu zlu, čím sa ľahšie vyprovokuje národ k činom, ktoré by inak neschvaľoval, ani nevykonal.
To sa nedá čítať, to je duch-hovno. A ešte obviňovať ľudí, ktorí nepotratili rozum za duchovných mrzákov. Tak dôkazy nie sú dôležité, pretože ich neviete predložiť, len tárate o tom, že to nemôže byť inak. Materialistický vývoj života je podložený miliónom dôkazov, ktoré ignorujete, ale predkladáte neuveriteľne hlúpe dôkazy, ktoré sa dajú vysvetliť i hocijako
Nech nachádza ktokoľvek vo viere svoje svetlo a svoju útechu, nech je blažený, avšak treba si uvedomiť, že mnohí nepotrebujú toto svetlo a túto útechu, lebo ich majú vo svojom rozume a v ľudskej bytosti a sú šťastní i bez Boha. V tomto zmysle veriaci, ktorí nehľadá útechu vo vlastnom rozume, v živote prírody, ale hľadá ju v ilúziách, v klamstve. Pripomína mi "zdravého" človeka, ktorý si v strachu, že by sám začal chodiť, radšej sadne do invalidného vozíka a nechá sa tlačiť.
Nepotrebujem predstavu duše. Predstava duše je totiž schopná oddeliť sa od tela, čo bolo známe už v starom Egypte. To je tiež jeden z dôvodov pre nás ateistov, prečo sa nezaoberajú týmto stavom. V tejto skúsenosti sa človeku zdá, že svet vníma svet z miesta mimo fyzického tela. Zatiaľ vedecké výskumy ukazujú, že tento stav nie je nič iného ako halucinačný stav. To však neznamená, že táto viera v nesmrteľnú dušu nemá následky umocnené vplyvom náboženstva, či vlastnej neomylnosti, stačí si prečítať príspevky detloida.
Sú známe prípady, keď tí čo si myslia, že majú dušu a mali dieťa, ktoré sa podľa nich previní v očiach Boha, teda podľa nich je zrejme, že bude odsúdený na večnosť, aby večne trpelo. Potom taká viera úplne zmení postoj k vražde, pretože sú presvedčený, že ak má byť dieťa homosexuál, tak je ho lepšie zabiť pokiaľ ešte aktívne sexuálne nežije, čím ho ochráni pred pre večným utrpením.
Viera vo vlastnú predurčenosť je základným prvkom viery v diktátora, pretože ho zbavuje zodpovednosti a je zároveň i pôvodcom servility vykonávateľov jeho vôle. Je to ospravedlnenie pre mnoho tragédií, ku ktorým nemuselo dôjsť, ale došlo, pretože viera odstraňuje pochybnosti.
Postaviť sa proti náboženským predstavám nie je netolerancia voči náboženstvám, naopak, práve tým sa chce dokázať, že keď náboženstvo je založené na jedinej pravde, ktorú obhospodarujú diktátori je tým škodlivé. Neodsudzujeme náboženstvo preto, že sa nazýva náboženstvom, ale preto, čo robí s ľudským rozumom, že ho núti jednostranne rozmýšľať, čím nepriaznivo ovplyvňuje spoločnosť.
Existencia duše, rozprávkových príbehov z Biblie, osudu, pekla a nebies, zázrakov, čarodejníctva, reinkarnácie, či uhranutia sa potom prostredníctvom viery zdajú reálne. Tieto vývody z jedinej pravdy môže nebezpečne ohrozovať život ľudí. Nejde len o známe prípady zákazu transfúzie krvi, či nepoužívania kondómov, vydávanie dievčat pred dovŕšeným plnoletosti, zakrývanie katolíckou cirkvou pedofilne zneužívanie deti kňazmi.... , ale i o úplne nepochopiteľné prípady zabíjania deti, len preto aby ich uchránili pred peklom.
A potom, že náboženstvo je múdre, keď uznáva len čítanie z jednej rozprávkovej knižky.
Ateizmus nie je žiadna viera, vychádza zo skutočnosti. A tvoje výplody sú príkladom toho, kde môže človek skončiť, keď začne veriť vo svoju neomylnosť.
Som ateista a nemal som žiadne zlé skúsenosti s cirkvou, práve naopak - bol som miništrantom v miestnom kostole, kňaz bol veľmi múdry až tak, že ho sama cirkev preložila z Blumentála v Bratislave do vidieckeho kostola. Avšak veľmi skoro som pochopil, že to celé je len divadlo a tak som nechal. Komunistom som síce neveril, ale na druhej strane som nemusel touto závislosťou zaťažovať. Až môj otec, ktorý sa dožil 91 rokov ma znova doviedol k tejto téme. Samoštúdiom som dospel k tomu, že viera v Boha je vypestovaná závislosť na želaní, že to tak musí byť - i keď žiadne priame dôkazy neexistujú.
Na základe toho, že priaznivci viery ľahko podliehajú rôznym predsudkomn som pochopil, že náboženská viera je zdrojom pre konanie zla. Síce sú veriaci, ktorí si vybrali z Biblie len dobro, ale tí nechápu, že svojou nezmyselnou pokorou podporujú vládu zla.
Keď sa podmaníme zvrchovanosti Stvoriteľa, tak čo sa stane? Nič, zahynieme v nevedomosti!
Ako to chcete riešiť, keď tomu nerozumiete a ani váš Boh to nechce riešiť, nakoľko tento systém vlastne on stvoril, cez vyvolení národ a Šalamúna.
Mohol to vytvoriť nejaký čarodejník len slovom. Ak áno, potom ste ešte nedospeli a stále veríte rozprávkam.