Rozum, ktorý sa neopiera o dôkazy je táranie!
Viera bez dôkazov je subjektívne tvrdenie. Dôkazy o vzniku vysoko organizovanej hmoty existujú, len ty ich nechceš vidieť, pretože vyžadujú hlboké svetské vzdelanie. Jednoduchšie je tárať dve na tri.
Kde máš dôkazy, že tvoja subjektívna pravda vychádzajúca z viery je pravda. Fyzikálne zákony sa dajú overiť, že platia, ale tvoje blúznenie potvrdzujú len rozprávky, čo nie je dôkaz, ale demagógia.
Nemožno dokazovať svoju pravdu tvrdením, že čo je napísané je vždy pravdivé, pričom je známe, že od Ježiša sa nezachovala ani jedna veta:
Kde sú vaše priame dôkazy, ktoré si možno overiť o tom, že Boh, či nebo existuje?
Na základe akých dôkazov ste presvedčený o správnosti svojho postoja?
Prečo vlastne veríte v boha?
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo ste si zvolili práve to svoje náboženstvo?
Divíte sa niekedy nad tým, prečo vaše nebo pripomína utopické miesto, ktoré obsahuje to isté, čo nájdeme len na našej planéte?
Nakoniec chcem povedať, že človek musí jednoznačne sledovať fyzické dôkazy, nie predstavy, nech ho dovedú kamkoľvek. O čom nemáme dôkazy, že existuje, to neexistuje. Môžete tárať koľko chcete, týmito slovnými hračkami sny nepremeníte na realitu.
Ten váš rozum je vidieť z tých rozprávok o príchode Ježiša, o konci sveta, o vláde Ježiša so 144000 panicmi. Keď tomuto hovoríte rozum, tak si chodte liečiť hlavu.
Martin Luther (1483-1546), nemecký teológ:
Rozum je najväčší nepriateľ viery. Každý kto len chce byť kresťanom musí svoje oči odtrhnúť od svojho rozumu.
Vytváraním presvedčenia o pravde vychádzajúcej z viery, zo „srdca“ a nie z dôkazov sa vytvára len dojem veľkoleposti, tak aby sa zdalo, že na zabezpečenie spravodlivosti nie sú potrebné rozumové dôkazy, ale hlboké presvedčenie o nadpozemskej spravodlivosti.
Pre správne rozhodovanie potom nie je dôležitý rozum, ktorý dokáže upokojiť emócie, ale znova ako bolo zvykom v kresťanskej minulosti pretláčanie nepodložených emócií, čím sa ľahšie vyprovokuje národ k činom, ktoré by inak nevykonali.
Príkladmi takejto ideologickej neznášanlivosti a vražednej nenávisti by sa dali zaplniť celé knihy. Vieme o tom, ale nehovoríme o tom čo to spôsobuje. Kde je skrytý tento fundamentalizmus, ktorý za čas vyrastie a spôsobí taký veľký rozvrat? Chyba náboženských ideológií je v tom, že kladú vieru a emócie, vo svojom rebríčku hodnôt nad rozum.
Prečo kresťanská viera vo svojej podstate nenávidí rozum? Vychádza to z mýtu o živote Adama a Evy, ktorí keby netúžili po poznaní (okúsili ovocie zo stromu poznania) boli by sme doteraz žili v raji, kde by sme nepoznali utrpenie ani smrť.
Človek nepotrebuje vieru, ale rozum, pretože rozum je založený na dôkazoch. Rozum napriek tomu čo tvrdia teológovia nie je tak ovplyvniteľný, pretože stojí na dôkazoch, a nie na želaniach.
Viera v spojení s rozumom pôsobí ako motor civilizácie. To však neplatí pre vieru v Boha, ktorá nie je spojená s rozumom, ale s emóciami - intuíciou, čo nesmeruje k zlepšovaniu životnej úrovne, ale práve naopak, to spôsobuje rôzne nedorozumenia a zlo, ktoré vyúsťujúce až do vojen.
Z ruských spisovateľov a filozofov mali podobné názory viacerí, ako napríklad: Lev Nikolajevič Tolstoj (1828 – 1910)varoval: „Neobávaj sa nevedomosti, ale falošného poznania.“ , či " Blud neprestáva byť bludom, i keď ho zdieľa väčšina".
S vami sa nedá diskutovať, stále tárate kraviny, ktoré nemáte nijako podložené, len vašimi predstavami.
O predstavách možno diskutovať len s psychológom, iný nemajú záujem mlátiť prázdnu slamu.
Fanatickou vierou v biblické texty reálne informácie sa prostredníctvom toho to filtra preklasifikujú ako zavádzajúce, teda nepotrebné informácie. Prestaneme dôverovať realite, ktorá pre nich stáva príliš zložitá a nepriehľadná, čo naznačuje, že musí ísť o podvod, keď tomu nerozumejú ani znalci Biblie. Tieto názory často vyplývajú z pocitu, že ľudia znalí Biblie chápu zložitejšie témy lepšie, než tomu skutočne je, pretože sú presvedčení, že nemusia byť otvorení k novým poznatkom. Aby videli svet taký je potrebujú vedieť oceniť to čom nechcú ani počuť aby získali znovu záujem o nové informácie.
Podvoliť sa vplyvu zidealizovaným predstavám je ľahšie ako sa svetsky vzdelávať. Potom nemajú ďaleko riešiť problémy rázne a to riešením oponentov a to tak, že problémy ešte vyhrotia do takej miery, aby bolo jasné, že je nutné proti satanovi rázne zakročiť božím milosrdenstvom (satan v staro hebrejčine znamenal oponent).
Čo tým chcete povedať, že máme Bibliu brať doslova!
To, že Biblia obsahuje pasáže, kde vyslovené zavádza, kde je nenávisť oslavovaná, napr. v celom príbehu o Samsonovi, kde masový vrah je vychválený ako hrdina. Ani „spravodlivému hnevu“ – čo nie je nič iné ako synonymum nenávisti – prepadne i samotný Boh, keď nariaďuje vyvraždiť celé mestá, či vyvraždiť celé ľudstvo potopou, alebo zničiť mestá, popliesť jazyky. Ba ani v Novom zákone na rozdiel od všeobecnej predstavy, to nie je o nič lepšie. Neexistuje horší dôvod nenávisti než Ježišova predstava pekla, kde bude neveriaci úpieť na večné časy. Radšej veriaci nech ani nečítajú napríklad Zjavenie sv. Jána, ktoré obsahuje toľko nenávisti voči inovercom, že len za ich prečítanie by ste mohli byť obvinený z podpory xenofóbie a rasizmu.
A, že by Biblia inšpirovaná Bohom nám dala niečo konkrétne ako využiť prírodné zákony, vedu - to sa nedočítate, len samé filozofické bláboly o veľkosti Boha - k čomu to je, keď nie na vyvolávanie strachu.
A čo Greenpeace. Asi je to podobná organizácia. O ktorej bývalý riaditeľ Greenpeace Moore povedal, že miesto ochrany prírody sa aktivisti zaoberali politicko-náboženskou agitáciou.
Tak robiť láskavosti druhým, len preto aby som si urobil priateľov v nebesiach. Je pokrytectvo typické pre židov a kresťanov. To orientálne príslovie je múdrejšie a výstižnejšie - že by Boh Arabov bol múdrejší a spravodlivejší?.
Z vašich vedomosti vypláva, že pojem budúci vek je táranina p ktorej nemáte ani šajnu. Budúci vek nám nevytvorí Boh, ale sami si ho musíme vytvoriť v našich potomkoch. Vždy boli taký i onaký, ale keď stavali na vedomostiach a skúsenostiach svojich predkov napredovali.
Nezmysel zostáva nezmyslom aj keď je oslavovaný, ba vtedy pôsobí až kontraproduktívne. Napríklad homeopatia sama vám neublíži, ublíži vám až omyl že sa liečite a teda ďalšiu liečbu nepotrebujete.
Zmysel dobra e založený na snahe vyhľadávať spôsoby ako istejšie, či lepšie prežiť a vyhnúť sa zlu, tak že nebudeme opakovať predchádzajúce chyby.
Pekla sa bojí len kresťania, ateista nie, že je presvedčení, že peklo neexistuje, on má o tom dôkazy, že sú to výmysly vyvolených.
„Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho (Ma-rek8,35; Matúš 16,25)“. Nábožnú bázeň a upínanie sa na posmrtnú odmenu formuje katolícka cirkev i ľstivou propagandou v podobenstvách o ukrižovaní Ježiša za naše hriechy i keď všeobecne samovraždu zavrhuje. Také to mučeníctvo je u kresťanov chápané ako povinnosť, pretože podľa Ježiša je treba obetovať všetko pre vieru, ba i vlastný život.
Čo k tomu dodať: Ak vierouka donesená prorokom protirečí rozumu, treba ju odvrhnúť, ak je v súlade s rozumom, po-tom nie je potrebné ju inštitucionalizovať.
V dejinách raného kresťanstva sú uvádzané prípady, keď davy jeho prívržencov obliehali rezidenciu rímskeho miesto-držiteľa s prosbami, aby ich dali zožrať hladným levom v aréne. Mučenícka smrť za vieru garantovala rýchle presídlenie duše do Kristovho kráľovstva. Myslím si, že každý druh oká-zalej samovraždy je prejav bláznovstva a to i vtedy keď tým upozorňujeme na pocit nespravodlivosti. A tí, ktorí oslavujú samovražedné prejavy protestu sú totálnymi zločincami, pretože pre svoje záujmy neváhajú sa priživovať i na nimi vyvolanej smrti bláznov.
V súčasnosti podobne vyvolávaný sebaklam – motivácia „Alahových bojovníkov” a „hrdinov”- je zhromažďovanie samovrahov. V tejto súvislosti sú už druhoradé rozdiely medzi judaizmom, kresťanstvom, islamom, či inými ideami. Je úplne jedno v ktorého konkrétneho boha, obraz raja, či v aké texty takýto pobláznení človek úprimne verí, pretože koná v očakávaní smrteľných múk, pričom z toho pociťuje emocionálne nadšenie.
"Už som stretol aj takých ,čo nikdy nečítali Bibliu ale za to odborne a fundovane ju vedia kritizovať a svojským spôsobom vysvetľovať z útržkov čo niekde počuli, čítali." Ale za to ty znalý sveta vedy pokladáš za chybné učenie, keď niekto hľadá zmysel života namiesto v rozprávkach v realite. Odkiaľ berieš tu istotu, že rozprávky urobia človeka človekom a nie skúmaním reality. Môžeš tárať nezmysly o božej prozreteľnosti, o tom ako nechápeme zmysel rozprávkových predstáv, to ty Boh, ani život nikdy nepotvrdí. Filozofia i keď je to filozofia dobra je k ničomu, keď je nereálna-.
„Hade! Plemeno zmijí! Jak chcete uniknúť pekelnému súdu?“ „Kto by hovoril proti duchu svätému, tomu nebude odpustené ani v tomto veku, ani v nastávajúcom“.
Odporúčame