Blíži sa koniec svetových náboženstiev?
Niektorí „odborníci“, i z radov ateistov pripúšťajú, že vývoj života bez Boha nie je správny smer. Tvrdia, že človek má Boha v sebe už geneticky zabudovaného a zbavovať sa ho je proti prírode.
To čo má človek pri narodení geneticky zabudované nie je Boh, o tom nič nevie, ale úcta k prvej autorite, hlavne k matke – pretože bez nej by neprežil. Bez silného emotívneho vzťahu dieťaťa k rodičom a opačne, by plnohodnotná ľudská osobnosť nevznikla. Rodičovská láska nie je len v emóciách, ale aj i v tom, že dozeráme na rozvoj jeho mozgu, na plnenie jeho povinnosti, učíme ho, predovšetkým svojim príkladom – preto by malo byť dieťa milované tými, čo ho budú vychovávať. V prvom rade je treba byť otcom, či matkou, ktorí svojho potomka usmernia a zocelia a až potom je dôležité pre rodičov to ostatné, vrátane náboženstva.
Aby náboženstvo, spolu s ostatnými poverami a pavedami sa samé od seba rozpadlo je možné len vtedy, keď človek bude sám pripravený odhaliť nezmyselnosť nepodložených tvrdení.