Tentoraz autor trafil do čierneho. Dobrá práca.
Ukrajinci sú pod tlakom, prehrávajú, tak bolo treba niečo urobiť, aby sa do boja na Ukrajine naplno zapojilo NATO a hlavne USA. Poliaci sa na to podujali.
Čínska ľudová republika bola v čase jej vyhlásenia (1949) krajina ohromujúcej chudoby, s priemernou dĺžkou života 36 rokov, izolovaná a bez zdrojov, 85% populácie bolo negramotných. Rozsah pokroku Číny za 75 rokov je ohromujúci. Kto nie je zaujatý to vidí.
Čína je osobitá civilizácia. Má jedinečný politický a ekonomický systém, ktorý kombinuje autoritársku politickú štruktúru s trhovou ekonomikou. Konfuciánska tradícia vníma jednotlivca ako súčasť celku, spoločnosť je na prvom mieste. Čínska spoločnosť teda stojí na opačnom konci spektra ako západný individualizmus.
Čína je jediným stálym členom Rady bezpečnosti OSN, ktorý v ostatných desaťročiach neviedol vojny v zahraničí. V Číne, pre vedúcu úlohu strany, nemožno zmeniť vládu, ale možno zmeniť politiku. Na Západe možno zmeniť vládu, ale nie politiku, tú tvorí deep state v pozadí. A ľudské práva? Pozrite si Chartu základných práv EÚ! Kto ju dodržuje?
Európa nechápe, že orientácia na eurázijskú spoluprácu znamená spoločnú prosperitu
Desivé veci ktoré sa dejú v Gaze poukazujú na vzťah politiky a morálky. Politika sa zaoberá správou a riadením spoločnosti, zatiaľ čo morálka sa týka toho, čo je správne a nesprávne z hľadiska etiky a hodnotových systémov.
Relativizácia morálnych hodnôt vedie k pocitu neistoty a zmätku, pretože chýba pevný základ, na ktorom by sa dalo stavať. Politickým a ekonomickým „elitám“ však nejde o hľadanie spoločných hodnôt a princípov, ktoré by nás spájali, ale naopak, o rozdelenie spoločnosti. Na piedestál sme postavili egoizmus a peniaze.
V súvislosti s tragédiou v Gaze sa nespomína dôležitá skutočnosť - obrovské ložisko zemného plynu na pobreží Gazy, v teritoriálnych vodách Gazy, ktorého hodnota sa odhaduje na bilión USD. Komu bude patriť, keď Palestínčanov z Gazy vyženú?
Konečne niekto spomenul summit štátov Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS), ktorý sa v Číne konal na prelome augusta a septembra. Zúčastnili sa ho, okrem hláv 27 štátov tvoriacich ŠOS, predstavitelia desiatich medzinárodných organizácií, vrátane generálneho tajomníka OSN. Predstavuje to štvrtinu svetovej pevniny a takmer polovicu svetovej populácie.
Na summite sa schválila rozvojová stratégia ŠOS pre roky 2026-2035, dokumenty o bezpečnostnej spolupráci, ale hlavne vytvorenie Rozvojovej banky ŠOS, ktorá urýchli výstavbu infraštruktúry a podporí sociálny a ekonomický pokrok v regióne.
Prezident Si Ťin-pching označil ŠOS za lídra pri presadzovaní multipolarity a demokracie v mezinárodných vzťahoch. Členské štáty dokázali prekonať vzájomné rozpory, formulovať spoločné postupy a realizovať konsolidáciu Eurázie okolo vlastných (nezápadných) inštitútov.
Proces hľadania nového, multipolárneho svetového poriadku nemožno zastaviť.
Nedávno (28.8.2025) vyšiel článok „Venezuela. Geopolitika ropy maskovaná ako vojna proti drogám (resumenlatinoamericano.org.) Pino Arlacchi, bývalý námestník generálneho tajomníka OSN a výkonný riaditeľ UNODC, programu OSN proti drogám a kriminalite, tam napísal:
„Počas môjho pôsobenia vo funkcii vedúceho Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) som bol v Kolumbii, Bolívii, Peru a Brazílii, ale Venezuelu som nikdy nenavštívil. Jednoducho to nebolo potrebné. Spolupráca venezuelskej vlády v boji proti obchodovaniu s drogami bola jednou z najlepších v Južnej Amerike a vyrovnala sa jej len dokonalá bilancia Kuby. Táto skutočnosť v bláznivom príbehu Donalda Trumpa o katalogizácii "Venezuely ako narkoštátu" znie ako ohováranie s geopolitickými motiváciami.“
James Comey, bývalý riaditeľ FBI, vo svojich pamätiach spomína ako mu Trump povedal, že Madurova vláda je „vláda sediaca na hore ropy“. Nejde teda o drogy, kriminalitu ani národnú bezpečnosť USA. Ide o ropu..
Po prečítaní som si položil otázku, či má zmysel reagovať. Kto si nevšimol, že Izrael zabral 89% územia ktoré OSN v roku 1948 pridelila Palestínčanom, že Izrael nerešpektuje ani rezolúcie BR OSN a ako na genocídu v Gaze reagujú svetové ľudskoprávne organizácie, toho môj názor nezaujíma.
Možno niekoho zaujíma, prečo Mesík píše a Pravda uverejňuje jeho tendenčné nezmysly a ako je možné, že trpíme zabíjanie tisícov civilistov v Gaze.
Odpoveď na prvú otázku poskytuje príslovie : „Koho chleba ješ, toho pieseň spievaj:“
Vysvetlenie, ako si to môže Izrael dovoliť, poskytnú dva citáty. Ariel Sharon predniesol 3.10. 2001 slávnu vetu: „My, Židia, ovládame Ameriku a Američania to vedia.“ (Sharon speaking to Shimon Peres on October 3, 2001, as reported on BBC News). A Gilad Atzmon konštatoval: „Židovská moc je schopnosť primäť nežidov, aby prestali hovoriť o židovskej moci.“ (kniha The Wandering Who? A Study of Jewish Identity Politics, 2011).
Udržovať kontakty je užitočné. Získavajú sa dôležité informácie z prvej ruky.
Fica kritizujú osoby a politici, ktorí sa maximálne dostanú na dohľad od budovy, v ktorej sa rokuje.
K americkému, čínskemu a ruskému prezidentovi sa hocikto nedostane. Videli sme, ako bola prijatá Uršula v Číne. Ficovi sa to podarilo. Šimečka to môže vyskúšať. Som zvedavý na výsledok.
Vedecký kredit sa nezískava postavením inštitúcie, ale jej vedeckými výsledkami. Počkajme si na posúdenie. Keby ste mali elementárnu slušnosť a priemernú inteligenciu, odpustili by ste si urážku Kotlára.
Preprint je vo vedeckej komunikácii rukopis vedeckého článku, ktorý bol zverejnený pred podaním na redakčné posúdenie, ale ešte neprešiel recenzným hodnotením časopisu!
Prečo organizovať tlačovku skôr ako bol článok posúdený?
Preprint je vo vedeckej komunikácii rukopis vedeckého článku, ktorý bol zverejnený pred podaním na redakčné posúdenie, ale ešte neprešiel recenzným hodnotením časopisu!
Kedy a akou formou SAV prejavila záujem o medzinárodnú oponentúru? Poslala výsledky analýzy na uverejnenie v prestížnom vedeckom časopise s medzinárodnou redakčnou radou?
Každá záverečná správa o riešení vedeckého problému sa podrobuje oponentúre. Je to bežná prax, vie o tom každý vedecký pracovník. Len tak môže SAV preukázať svoje vedecké kvality. Ale nemá o to záujem. Presadiť sa na tlačovke je jednoduchšie.
Vedecké výsledky sa neobhajujú na tlačovej konferencii, ale na vedeckej konferencii. Skúste to, akademici!
Vo vede neexistuje neomylnosť - ani vedcov, ani inštitúcie. Špičkové prístroje, na ktoré si SAV vypýtala 350 000 € (na čom robili doteraz?) nezaručujú správnu interpretáciu získaných údajov, neeliminujú metodické chyby. Preto sa bežne robí oponentúra predkladaných výsledkov, preto sa robia recenzie vo vedeckých časopisoch.
SAV ženie problém cez politiku a politikov. Chce ho rýchlo uzavrieť nejakým uznesením vlády, ktorá na posúdenie vedeckej kvality nie je kompetentná.
Vznikla zaujímavá situácia. SAV nechce podrobiť svoje výsledky medzinárodnej oponentúre a nemá o to záujem ani Pellegrini. Čo keby sa ukázalo, že ním ospevovaná SAV pochybila?
"Teraz nemá problém stretávať sa s diktátormi z celého sveta." Napríklad s Trumpom.
Už skôr som napísal, že vláda mala iniciovať vypracovanie správy ako sme zvládli pandémiu. Mali sme pandemickú komisiu, konzílium odborníkov, krízový klinický tím Mzd, Ústredný krízový štáb MV. Nepoznali sme ich personálne zloženie ani výsledok ich činnosti!
Prečo treba urýchlene prerokovať výsledky analýzy SAV vo vláde? Závisí na tom ekonomika, či politika štátu?
Vláda môže správu iba vziať na vedomie a konštatovať, či Akadémia odpovedala na všetky otázky v zadaní a neprekročila rozpočet. Nie je kompetentná vyjadriť sa k jej vedeckej kvalite. To by mohli urobiť len zahraniční experti, alebo redakcia renomovaného zahraničného časopisu, keby analýzu poslali na uverejnenie. Práve tomu sa chce SAV vyhnúť a urobila zo správy politikum. - tému pre politicky rozdelenú spoločnosť.
Veda nie je držiteľom pravdy, veda je nositeľom poznania. Nie sme neomylní!. Malo byť záujmom SAV preukázať svoju kvalitu posúdením svojich výsledkov v zahraničí. A my by sme mali počkať na výsledok.
"Ide zatiaľ o predbežnú verziu štúdie, ktorá ešte neprešla recenzným konaním vo vedeckom časopise."
Prečo sa SAV ponáhľa s prezentáciou svojich výsledkov, keď ešte neboli posúdené? Čo má s analýzou SAV spoločné prezident, že za ním ide predseda SAV? Lebo Akadémia potrebuje robiť z toho politikum. Spoločnosť sa rozdelí, k veci sa vyjadrujú ľudia a inštitúcie, ktoré o veci nič nevedia, ako Únia miest Slovenska, či primátor Banskej Bystrice. Pripomína mi to obdobie najtvrdších represálií komunistického režimu, keď z pracovísk posielali petície kto má dostať trest smrti.
Žiadny vedec, žiadna vedecká inštitúcia nie sú neomylní. Ani veda nie je držiteľom pravdy, veda je nositeľom poznania. Výsledkom vedy nie sú nespochybniteľné poznatky. Počkajme na posudok práce SAV.
Možno sa nikdy nedozvieme pravdu o vakcínach a pandémii. Sú v tom miliardy, prestíž politikov aj vedcov, ktorí si nikdy nepriznajú pochybenie.
Demokracia je v súčasnosti iba slovo, umiestnené na vývesnom štíte nad prázdnym obchodom.
Parlamentná demokracia je politický systém, ktorý umožňuje zistiť väčšinovú vôľu ľudu a presne vymedzený čas vládnuť v súlade s ňou. To ambíciám „elít“ a progresivistickej avantgarde zásadne nevyhovuje. Oni sa považujú za výlučného majiteľa pravdy, takže ľud (démos) k tomu nepotrebujú. Pretože démos môže existovať len v rámci národného štátu, stávajú sa národné štáty hlavným predmetom progresivistického ataku. To platí predovšetkým pre Európu a Európsku úniu,
Čo teda máme? Plutokraciu, v ktorej moc sa sústredila v rukách oligarchov. Na realizáciu svojich záujmov potrebuje oligarchia nádenníkov – kúpených politikov, žurnalistov v nimi vlastnených médiách, ale aj „ideológov“, k čomu sa prepožičali spoločenskovedné pracoviská vysokých škôl. Pre progresivistov plnia rovnakú funkciu ako kedysi Vysoká škola politická ÚV KSČ pre komunistov.
Politológovia, už na pracujete na pravidlách plutokracie?
„Načúvať hlasu ulice a podľa toho meniť svoj program – to sa volá populizmus.“
„Hlas ulice“ je hanlivý výraz. Prejav povýšenectva. Obviňovanie zástancov iných názorov z populizmu sa stalo rutinnou súčasťou politiky – nálepkou, ktorú plným priehrštím rozdávajú „nepopulistické“ strany. To sú tie elitné, nezaoberajúce sa plebsom.
Populizmus považujem za vzburu proti sebeckej a skorumpovanej politickej, ekonomickej, kultúrnej a mediálnej „elite“. Je to ďalšie slovo pre demokraciu v zmysle suverenity ľudu!
Keď nemáme počúvať „ulicu“, máme počúvať „kaviareň“? Aké originálne myšlienky a riešenia ponúkla intelektuálna elita zo spoločenských vied v ostatnom čase? Iba celospolečenský cynizmus a nihilismus na jednej strane a na druhej strane masívny brainwashing. Čo ponúkajú politici – progresívci? Žiadne svet formujúce projekty, iba likvidáciu kultúrneho dedičstva, ekonomickú neistotu a strach pred blížiacou sa ničivou vojnou. Pre jej odvrátenie neurobili vôbec nič.
Odporúčame