Pomenujte mi prosím príklad "vlády medzi štátmi", zaujíma ma to.
Však píšete vo svojom článku, že anarchizmus je vhodný napríklad pre politiku podnikov.
Najprv zopakujem definíciu pojmu "anarchizmus" z wiki: Anarchizmus je politický a filozofický smer. Je to učenie presadzujúce oslobodenie jednotlivca a spoločnosti od nátlaku rôznych spoločenských inštitúcií či ideológií. Cieľom tohto smeru je vytvoriť slobodnú anarchistickú spoločnosť – anarchiu.
...a následne sa opýtam, či podľa Vás má byť teda politikou podnikov oslobodenie jedinca od nátlaku. Poznáte podnik, v ktorom by ste sa mohli vybrať, či budete izolovaný od rozhodnutí zhora?
(pokračovanie)
Píšete: "Co sa tyka migracie von, najprv demokracia prestane fungovat a az potom sa migruje von. Napr. niekto umre. Taka demokracia, ktora by vyriesila vecny zivot neexistuje."
Ešte ste nepočuli o niekom, kto by opustil dobrovoľne demokraciu a odišiel do autokracie? Čo ja viem, trebárs taký Aristoteles? Alebo ľavicoví aktivisti, ktorí opustili západné krajiny a dožívali v Sovietskom zväze?
Lenže vy do oho miešate svetový poriadok, ako by sa jednalo o uskutočňovaný monopol na moc, ktorý teda ale zatiaľ neexistuje. Vzťahy medzi štátmi v kategóriách "anarchia" a "demokracia" (alebo si tam dosaďte "anarchizmus" tak, ako ste si zadefinoval, ináč, to by ma zaujímalo, ako pojem "anarchizmus" definujete Vy) by mohli fungovať iba vzhľadom k už ustanovenému mocenskému systému, ktorý by bol prijatý celosvetovo.
Píšete: "Ak niekto polemizuje, tak preto lebo ludia nevedia co je demokracia. Vela ludi si pod demokraciou predstavuje odhlasovanie pravidla vacsinou. Ale kto to pravidlo a ako bude vymahat uz nikto nevie :)"...ALE VIE, pravidlá vymáhajú v demokracii inštitúcie, na existencii ktorých sa väčšina dokáže zhodnúť buď priamo, alebo prostredníctvom volených predstaviteľov.
Vylúčenie práveže v anarchii nemôže pripadať do úvahy. O vylúčení jedinca či skupiny totiž musí rozhodnúť autorita, ktorá ale v anarchii neexistuje. (pokračovanie--)
(pokračovanie)
Píšete: "To Taliansko s Nemeckom, ak mali rovnaky ciel a nikto ho nemohol upravovat, islo o anarchizmus. Ak si ciel prisposobit mohli aby vyhovoval obom, islo o demokraciu."
Ak si nejaký štát prispôsobí svoje ciele štátu, tak ide o demokraciu, ale ak majú rovnaký cieľ a nikto ho nemôže upravovať, tak ide o anarchizmus?
Čo pakt Ribbentrop - Molotov, rozdelenie Poľska?
O čo ide v tomto prípade? O demokratický anarchizmus? O anarchistickú demokraciu? Alebo išlo najprv o anarchizmus a po dohode už o demokraciu?
Tak fakt, akože...
Dosť pochybujem, že pri otázke vzájomných vzťahov medzi štátmi je možné hovoriť o kategórii "anarchimus". Stačí si hádam pozrieť bežnú definíciu na wiki:
"Anarchizmus je politický a filozofický smer. Je to učenie presadzujúce oslobodenie jednotlivca a spoločnosti od nátlaku rôznych spoločenských inštitúcií či ideológií. Cieľom tohto smeru je vytvoriť slobodnú anarchistickú spoločnosť – anarchiu."
Tak neviem, kde vo vzájomnom vzťahu štátov chcete hľadať oslobodenie jednotlivca a spoločnosti od nátlaku rôznych spoločenských inštitúcií či ideológií?
Rovnako vo vzťahu medzi štátmi nemožno použiť slovo "demokracia". Ako chcete do vzájomného vzťahu dvoch štátov napchať vládu ľudu?
Vo vzťahu štátov môžeme hovoriť maximálne v kategóriách "rovnocennosti", "viazanosti", "podriadenosti", atď. Všetko toto sú len určité kategórie, kvality, ktoré sú AJ vo vzťahu k pojmom "demokracia" a "anarchizmus" len v určitom pomere, nie sú to synonymá. (pokračovanie--)
Rozhodne som nemal na mysli trebárs Rusko. Ide o teoretický model, o mieru pravdepodobnosti. Miera pravdepodobnosti existencie "dobrej" diktatúry (napr. v porovnaní s demokratickými štátmi) je síce relatívne nízka, ale nie nulová.
Práve naopak. V každej spoločnosti tvoria názoroví extrémisti okolo 10% obyvateľstva.
V systéme parlamentných strán získavajú extrémisti vyšší počet percent preto, že v istých obdobiach sa časť spektra voličov VŠETKÝCH strán ťahá k extrému a tak v praxi môžeme získať extrémistický parlament zložený na základe podpory 10tich% extrém voličov SaS, 10tich% extrém voličov OĽaNO, 10tich% extrém voličov SMERu, 10tich% extrém voličov KDH, atď. Pri jednomandátovom obvode (celé Slovensko) a preferenčných hlasoch (krúžkovanie) je riziko ešte vyššie.
V prípade priamo volených poslancov dostanete stále iba pomer k obyvateľstvu, extrém bude tvoriť max. 10% z celku.
Z toho by som si zasa až tak veľa nerobil, trebárs také Rusko je zasa potomkom Východorímskej ríše.
Ak by existovala nejaká všetkému nadradená absolútna logika, ktorá by dovoľovala miešať logiku miery úcty k historickým pamiatkam s mierou úcty k politike zahraničnej agresie, tak v tom prípade by základná premisa tohto blogu mala zmysel.
Ale bohužiaľ :-) žijeme v takom tom prapodivnom svete, v ktorom ani len mladé švédske fanúšičky naturizmu nechodia na verejnosti permanentne nahé a ani vyznávači Goetheho či Thomasa Manna nechodia hajlujúci po uliciach.
Turecko proti Grécku...? Británia proti Argentíne vo vojne o Falklandy...? Obsadenie Těšínska Poľskom po mníchovskej dohode? Vnútorné spory, Íri s Angličanmi, Katalánci so zvyškom Španielska...?
Úlohou OSN by nemalo byť nastoľovanie demokracií, ale demilitarizácia sporných území na nadnárodnej úrovni. Akási svetovláda bez svetovlády.
Formy vlády samé osebe nie sú problém, ale metódy ich uplatňovania. Problémom môže byť i štát demokratický, a naopak, aj diktatúra môže byť osvietená.
(pokračovanie)
Ďalej: "Či už svetový poriadok alebo poriadok štátu, to naopak môže fungovať len s demokraciou. Nemôže sa svet zbavovať ľudí a štátov, len preto že nemajú rovnaký problém. Lebo topiaci vždy ťahá ku dnu čosi so sebou (záleží ako je mocný) a vzniká otázka, že koho sa zbaviť ako ďalšieho."
Brané z pohľadu KOHO? Je možné nájsť v histórii i v súčasnosti XY názorov, ktoré sú s týmito slovami neustále pripravené polemizovať od chvíle, kedy niekomu skrsne v hlave nápad svetovej nadvlády.
Iný príklad rozporu v tejto veci: jeden zo štátov demokratickej koalície by sa rozhodol z nejakých vlastných dôvodov podporovať štát autokratický, ktorý by nejakým spôsobom ohrozoval práve to demokratické usporiadanie, na princípe ktorom je koalícia zjednotená. V tom prípade je tu napr. otázka, či je možné Maďarsko vylúčiť bez dopadu na Úniu ako celok: do istej miery určite, ale Únia kedysi existovala i bez Maďarska...a môže zas.
Čo sa týka jedincov: existujú i migrácie von Z demokracií.
(pokračovanie)
Rovnakým pojmologickým nezmyslom je tvrdenie "anarchizmus je vhodný napríklad pre politiku podnikov, ale nie pre riadenie štátu alebo svetového poriadku. Lebo podnik potrebuje tých najlepších a tí horší sú priťaž." ...Ktorá AUTORITA v podniku riadenom princípmi ANARCHIE rozhoduje o tom, kto sú tí lepší a kto tí horší...?
Ďalej: "Majme opäť problém A, ktorého riešenie škodí tím čo majú problém B. Ti druhý však majú problém B, no ich riešenie škodí tím čo majú problém A. Ak si idú za svojim riešením hlava nehlava, hovorí sa tomu anarchia." ...V demokracii snáď neexistuje rozpor, kedy si časť ide za problémom A, iná časť za problémom B, a všetci hlava-nehlava? Nemôže existovať takýto rozpor medzi autokratickými štátmi?
Podobný guláš vidím pri slovách "Kým v anarchizme „všetci dobrovoľne“ majú spoločný problém, tak v autokracii sú k tomu nútení", keď si uvedomím, že časti spoločnosti je de facto problém "vnútený" i v demokracii, rozhodnutím väčšiny. (pokračovanie--)
Totálne pojmový hokej...s hrncom hrstkového pojmového guláša (nič v zlom, ale takto to proste je).
Keď sa niekoľko štátov zhodne na tom, že majú spoločný problém, tak to nie o demokracii či anarchii, ale o zhode na spoločnom probléme. Pojmy "anarchia" a "demokracia" sa totiž týkajú uplatňovania moci a zhoda na nejakom probléme sa netýka sféry uplatňovania moci.
Keď sa nacistické Nemecko a fašistické Taliansko sa zhodli na spoločnom postupe proti USA tak sa jednalo o čistú anarchiu?
Príde mi podivné vysloviť niečo také, že "V anarchizme neexistuje zlé riešenie. Sú len zlí ľudia, ktorí sa hádžu cez palubu." ...A prosím vás, kto rozhodne o tom, kto koho hodí cez palubu v systéme anarchie, ktorá je a priori postavená na princípe mocenskej heterarchie a nie na princípoch mocensky hierarchických, bez toho, aby došlo k uchopeniu moci a jej uplatneniu, teda k popretiu princípov anarchie? (pokračovanie--)
(pokračovanie)
Rovnako i pojem "priama demokracia" je niekde inde: priamo volení poslanci nie sú prejavom priamej demokracie, ale zastupiteľskej demokracie s priamo volenými zástupcami ľudu, mimo sprostredkovania stranami.
Priama demokracia naproti tomu obchádza nielen parlament zástupcov politických strán, ale i parlament priamo volených zástupcov a demokratické nástroje sú PRIAMO v rukách ľudu: príkladom je referendum či všeľudový snem s možnosťou účasti všetkých občanov.
Okrem toho, prísne vzaté, môže existovať i demokratické zriadenie, v ktorom bude pojem "právo" pochybné: napríklad v prípade štátu, v ktorom bude (povedzme) počet modrookých prevyšovať počet hnedookých občanov. V takom štáte môžu mať trebárs všetci bez rozdielu, modrookí či hnedookí právo účasti na všeľudovom sneme, ale modrookí si väčšinovo môžu odhlasovať, že hnedookí nesmú (napríklad) na všeľudovom sneme nahlas dýchať. Takéto problémy sú ale typickým nedostatkom demokracie a sú diskutované už od starých Atén.
Je to taký zvláštny text.
Ideovo (ideologicky) by som sa s ním aj dokázal v mnohom stotožniť, ale tie fakty... ako by som to povedal... neskutočne to celé pláva.
Nerozumiem celkom tomu, kvôli čomu sa tam spomína Sparta, ale o.k., existovala v časoch aténskej "čistej" demokracie. Kleisthénes a Solón sú v poriadku, ale Platón ani Sokrates rozhodne nie sú Kleisthénovými nasledovateľmi, to ani omylom: Sokrates bol odporcom demokracie a Platón v podstate zástancom akejsi predstavy fašistickej diktatúry, vlády aristokracie pochádzajúcej zo šľachtenia vybraných jedincov.
Vročenie počiatku francúzskej revolúcie je 1789, nie 1779.
Zastupiteľská demokracia by existovala i v modeli priamo volených poslancov, stále by sa jednalo o volených zástupcov. Nejednalo by sa o liberálnu demokraciu, kedy je parlament zložený zo zástupcov menšín, združených v politických stranách. (pokračovanie--)
Tak to tutlanie nejako nic moc, dal som si do vyhľadávača "drinking water crimea" a "drinking water donetsk" a ono tam je spomínané i v západných zdrojoch.
Lebo, bohužiaľ sa musím priznať, že ako počítam, tak počítam, tak pri hrozbe tých faktov, že Ukrajina by produkciu vyvážať nemohla a Rusko nechcelo,
stále mi vychádza výpadok 1/3 produkcie 10tich najväčších svetových vývozcov obilia.
Tak neviem, nemôže sa stať, že k zákazu vývozu obilia by následne mohli pristúpiť i iné krajiny 10tky v rámci nutnej ochrany vlastnej spotreby?
Neviem, fakt tomu nerozumiem, poraďte mi prosím niekto s tými rizikami a tým, ako ich mám čítať, aby som neskĺzol do hoaxov a špekulácií.
Priznám sa, že situáciu okolo obilia až tak veľmi nesledujem a tak si neviem dať do súvisu informácie z tohto blogu s informáciami z článku na tomto odkaze https://www.teraz.sk/spravy/rusko-zakazalo-v… a s tým, aké možné riziká z podobných informácií vyplývajú.
Pomôže mi hádam niekto, kto sa v téme vyzná...?
Odporúčame