Priateľu,
keď som r. 1997 vybavoval synom civilnú službu, presne z tých dôvodov, ako vyznávaš ty, súdruh-pán major na vojenskej správe sa správal k mojim synom, ako k materiálu, surovo im tykal a bavil sa s nimi, ako so psami. To ale nemal robiť, pretože synovia mu úctu oplatili rovnakým metrom, keď zvýšili naňho hlas a poslali ho niekam. Potom nasadli do auta a na krajskej vojenskej správe podali naňho sťažnosť. Pretože neboli jediní, súdruh major mal toho už viac na rováši, bol do týždňa mimo službu.


