To sa malo aspoň 10 rokov dozadu
To sa malo aspoň 10 rokov dozadu
nemali by ho pokutovať, mali sa s nim rozprávať, dohovárať mu. veď raz ten šofér prestane jazdiť.
Kto sú „pôvodní majitelia“?
Etnicky:
Najstaršími doloženými obyvateľmi boli slovanské kmene, neskôr Rusíni (karpatskí Rusíni), ktorí tu žijú od stredoveku a tvoria základnú zložku pôvodného obyvateľstva.
Štátoprávne:
Územie patrilo takmer tisíc rokov Uhorsku (neskôr Rakúsko-Uhorsku), potom krátko Maďarsku, od roku 1919 Československu, v rokoch 1938–1944 opäť Maďarsku, po vojne Sovietskemu zväzu a od roku 1991 Ukrajine.
Politicky:
Po prvej svetovej vojne sa významná časť rusínskej diaspóry a miestnych elít vyslovila za pripojenie k Československu, čo bolo potvrdené aj plebiscitom medzi americkými Rusínmi (67% za ČSR).
Zhrnutie:
Pôvodní etnickí obyvatelia:karpatskí Rusíni, ktorí tu žijú od stredoveku.
Historickí štátni vlastníci: Uhorsko, Rakúsko-Uhorsko, ČSR, Maďarsko, Sovietsky zväz, Ukrajina.
Politické vlastníctvo: Po roku 1919 bola Podkarpatská Rus súčasťou Československa na základe medzinárodných zmlúv, od roku 1945 Sovietsky zväz (Ukrajinská SSR), po roku 1991 Ukrajina.
História Podkarpatskej Rusi
Stredovek až 1918:
Od prelomu 11. a 12. storočia bola súčasťou Uhorského kráľovstva. Počas stáročí patrila pod rôzne župy (Ung, Bereg, Ugoča, Marmaroš) a bola domovom viacerých etník, najmä Rusínov, Maďarov, Židov a ďalších.
Rakúsko-Uhorsko:
Počas existencie Rakúsko-Uhorska bola súčasťou Uhorska.
1919 – 1938:
Po rozpade Rakúsko-Uhorska a v dôsledku rozhodnutí Parížskej mierovej konferencie sa stala súčasťou ČSR. Toto pripojenie bolo potvrdené Saintgermainskou a Trianonskou mierovou zmluvou. Územiu mala byť priznaná autonómia, v praxi však bola len obmedzená.
1938 – 1944:
Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 pripadla Maďarsku, kde prebehla silná maďarizácia.
1944 – 1945:
Po príchode Červenej armády v roku 1944 bola začlenená do ZSSR ako Zakarpatská Ukrajina. V júni 1945 bola oficiálne pripojená k Ukrajinskej SSR, čo bolo potvrdené aj ČSR vládou pod tlakom Stalina.
Od 1991:
Po rozpade ZSSR je súčasťou nezávislej Ukrajiny ako Zakarpatská oblasť.
Kto sú „pôvodní majitelia“?: Ak sa myslí Československo alebo jeho občania, Československo už neexistuje. Ak jednotliví vlastníci majetku, existovali povojnové dohody a protokoly, ktoré umožňovali odchod a kompenzácie pre Čechov a Slovákov, ktorí na území žili. Tieto kompenzácie boli v mnohých prípadoch nedostatočné alebo nevyplatené, ale išlo o otázku individuálneho majetku, nie o územie ako celok.
Dekomunizácia na Ukrajine: Ukrajina sa v posledných rokoch zameriava najmä na premenovávanie miest a odstránenie sovietskych symbolov, nie na revíziu hraníc alebo navracanie území.
Národnostné zloženie sovietskych vojsk: Neexistujú dôveryhodné dôkazy, že by etnickí Ukrajinci tvorili 90% živej sily okupačných vojsk. Sovietsku armádu tvorili príslušníci rôznych národností ZSSR (Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, atď.), pričom velenie aj rozhodovanie bolo v rukách Moskvy. Presné percentuálne zastúpenie Ukrajincov medzi vojakmi nie je známe, ale číslo 90% je nepravdivé a neobjavuje sa v žiadnych serióznych historických zdrojoch.
„Ukro-banderovci“: Tento pojem je propagandistický a historicky nesprávny. V roku 1968 neexistovala žiadna politická ani vojenská sila, ktorú by bolo možné označiť za „ukro-banderovcov“ v rámci sovietskej armády alebo Varšavskej zmluvy. Ukrajinskí nacionalisti boli v tom čase v ZSSR prenasledovaní a nemali žiadny vplyv na rozhodovanie o invázii.
Okupácia ČSSR: Rozhodnutie o invázii prijalo vedenie ZSSR a Varšavskej zmluvy, nie konkrétna národnosť alebo región ZSSR. Hlavným cieľom bolo zastaviť Pražskú jar a demokratizačné reformy v ČSSR.
Likvidácia rusínskej identity: Rusíni čelili v rôznych obdobiach snahám o asimiláciu – počas Rakúsko-Uhorska išlo o maďarizáciu, v ZSSR a neskôr na Ukrajine o ukrajinizáciu. Po roku 1991 Ukrajina oficiálne neuznáva Rusínov ako samostatnú národnosť, čo vedie k obmedzeniam v používaní rusínskeho jazyka a kultúry, avšak tieto kroky sú charakterizované ako kultúrny útlak alebo etnocída, nie genocída.
Invázia do Československa v roku 1968 bola spoločnou operáciou piatich krajín Varšavskej zmluvy: Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR, pričom dominantnú silu tvorili jednotky Sovietskeho zväzu. Operáciu riadilo sovietske velenie a sovietske jednotky prevažovali v pomere 5:1 oproti ostatným.
Dekomunizácia a „Stalinov dar“: Po druhej svetovej vojne bola Podkarpatská Rus (Zakarpatsko) pripojená k Ukrajinskej SSR na základe dohody medzi Sovietskym zväzom a Česko-Slovenskom, pričom išlo o rozhodnutie veľmocí a nie „dar“ Stalina v zmysle vlastníckeho práva, ktoré by bolo možné vrátiť pôvodným majiteľom.
„Ukro-banderovci“ a genocídny režim: Po rozpade ZSSR a vzniku samostatnej Ukrajiny neexistujú dôkazy o nastolení „genocídneho režimu“ na Podkarpatskej Rusi zo strany ukrajinských nacionalistov („banderovcov“). Ukrajinská vláda pokračovala v politike, ktorá často neuznávala osobitnú rusínsku identitu a uprednostňovala ukrajinskú národnú identitu, čo možno označiť za asimilačný alebo ukrajinizujúci tlak, nie však za genocídu v právnom alebo historickom zmysle.
myslím, že s pohlavármi "banderovcami" sa už vysporiadali.
a teraz sa vráťme z histórie do dnešných smutných dní.
lebo ty nemáš priezvisko známeho politika priamo v prezývke, ktorú tu požívaš :D :D :D :D :D :D :D D:D :D :D D:D :D :D :D :D D: D:D D
Tak to už MUSÍ byť INÁ diagnóza :D :D :D :D
V dokumente 3 mesiace pred vojnou presne toto hovorili obyvatelia na Donbase. Že veď Rusi nemajú dôvod ich napadnúť a že ich sa to netýka.
musí byť ťažké, žiť vo svete, kde je všetko čiernobiele a všetci sú „hitlerovci“.
po zhliadnutí tej reklamy by som si radšej kúpil Trabant. Kabrio.
tak počet obetí, alebo počet zranených ?
takéto komenty tu čítame už roky.
Uzbekistan je bránou do Afganistanu.
Nepísal, že slabý záujem slovenských zákazníkov položí Stellantis na kolená, to si len myslíš ty.Jeho príspevok sa tohoto dokonca ani netýkal.
Možno len skutočnosť je iná, ako si myslíš ty a ako zvyčajne, s veľkou chuťou... veď vieš, ako je to ďalej.
fiktívny nepriateľ smeru :))))))))))))
áno, on je taký mierový, preto žiada za knižku o vlastnej hlave €€€€€€€€€€€
O základni USA na Kryme: Neexistujú dôveryhodné dôkazy ani správy o tom, že by Ukrajina pred rokom 2014 začala stavať vojenskú základňu pre USA na Kryme. Po anexii Krymu v roku 2014 Ruskou federáciou sa šírili rôzne dezinformácie a konšpiračné teórie, že Ukrajina údajne plánovala alebo už začala stavať americkú vojenskú základňu na Kryme, ale tieto tvrdenia neboli nikdy potvrdené žiadnymi nezávislými zdrojmi. Naopak, satelitné snímky a správy z tohto obdobia dokumentujú skôr ruskú vojenskú aktivitu a budovanie infraštruktúry na Kryme po jeho okupácii.
Krym ako „nepotopiteľná lietadlová loď“: Tento výraz sa v súvislosti s Krymom skutočne používa, ale najčastejšie v ruskej rétorike. Ruský prezident Vladimir Putin opakovane označil Krym a Sevastopoľ za „nepotopiteľnú lietadlovú loď“, čím zdôrazňuje strategický význam polostrova pre ruské vojenské záujmy v Čiernom mori. Výraz sa používal už v čase Sovietskeho zväzu, keď Krym slúžil ako významná základňa pre sovietsku flotilu a letectvo.
Odporúčame