Ešte k tomu Paškuliakovi - on o svojom detsve a svojej matke v negatívnom zmysle písal už na SME v r 2016 a bolo to brané pozitívne, dostalo sa mu podpory v jeho nazeraní ,tuším jediná, ktorá tam oponovala bola jeho teta, tá zľahčovala to, čo zažil od matky.Veľa diskuterov priznalo, že prežili niečo podobné.
https://blog.sme.sk/diskusie/2983469
Teda nebúral žiadne tabu ,mimochodom ak to vôbec bolo tabu, tak to prelomila hlavne Ivka Vrablanská na SME spred viac ako 15 rokov ktorá nielenže popísala čo za matku mala a ako ťažko sa z toho dostávala, ale aj cestu ako z toho von,postupne, cielene. To práve Juraj Paškuliak neurobil a dookola sa utápa v tom istom, po čase to preniesol na Pravdu, keď mu už na SME napísali, že nema zmysel sa v tom stále pitvať a písať članky plné trpkosti, Taká je väčšina z jeho vyše 200 článkov na SME blogu.
.
Toľko k Paškuliakovi, dobre, že dal članky o svojej matke ,mnohé z jeho postojov to vysvetľuje, odpor je voči tomu ako si tú traumu pestuje.
