Presne toto očakávam aj ja.
Presne toto očakávam aj ja.
Zaujímavé je pozrieť si, ako sa dôchodky vyvíjajú pri rôznych spôsoboch valorizácie.
Modelový príklad, ak sa každý rok zvyšujú o 3,5 %, po 20 rokoch sa takmer zdvojnásobia –
z 500 € je asi 995 €,
z 1 000 € 1 990 €,
z 1 500 € 2 985 €.
Pomer medzi najnižším a najvyšším dôchodkom pritom zostáva prakticky rovnaký –
na začiatku to bolo 1 : 3, po 20 rokoch je to 1 : 3,0.
Percentuálne zvyšovanie teda zachováva rozdiely, pretože všetkým rastie dôchodok rovnakým tempom, ale v absolútnej sume tí s vyšším dôchodkom dostávajú viac.
Ak by sa dôchodky každý rok zvyšovali o rovnakú pevnú sumu (napríklad približne o 49,50 € ročne), po 20 rokoch by si každý prilepšil o 989,8 €.
Výsledné dôchodky by boli
1 489 €,
1 989 €,
2 489 €.
Tu už sa pomer medzi najnižším a najvyšším dôchodkom mení z pôvodného 1 : 3 na 1 : 1,67
Čím by bola inflácia v danom období väčšia, tak rozdiely medzi dôchodkami by sa zmenšovali, po čase by boli v podstate rovnaké. To ale už nie je z môjho pohľadu spravodlivé.
Predpokladám, že nápad presunúť voľby na rok 2027 je aj ako konsolidačné opatrenie pre rok 2026, ale náklady sa presunú na rok 2027.
Zmysel posunu by mal vtedy ak by sa konali voľby v deň parlamentných volieb, otázne, či to nedať až nasledujúce volebné obdobie. Dôležité by bolo upraviť aj zákon o voľbách, aby stačila jedna komisia, jedna voľebná miestnosť 3 urny, ...
Možno nie, ale pre veľa ľudí je prenájom dostupnejší ako hypotéka. Na hypo potrebujú dobrý príjem a úspory 20 percent z ceny nehnuteľnosti, na nájom postačuje stabilný príjem a mať na mesačný nájom + najký depozit, čo je výrazne menej ako na HYPO.
Určite nie je dobré a postačujúce sa spoliehať na to, že po zmene vlády sa budem mať ako jednotlivec/rodina lepšie. O to sa treba pričiniť vlastným úsilím, vzdelaním, šikovnosťou a aj odhodlaním ísť do rozumného prepočítaného rizika s nakladaním vlastného kapitálu. Ak niekto čaká, že zmena mu niečo prinesie, tak takých sú milióny a keďže je to veľký menovateľ, tak v priemere dostanú takmer nič.
V článku v grafe sú účelovo/manipulatívne spojené dve, v tomto prípade, neporovnateľné hodnoty. Priemerná splátka hypotéky 114 000 so splatkou 422-477€ a priemernou mesačnou splátkou nájmu 727€. Kým v prípade hypo sa bavím o nehnuteľnosti s cenou cca 145 000€ - dvojizbový v krajskom meste okrem BA a KE, kde nájom je cca 650 podľa infografiky. To je však nájom aj s energiami, ktoré môžu priemerne tvoriť aj viac ako 200€, teda čistý nájom je cca 450€. Teda náklady sú cca rovnaké.
Po analýze návrhu zákona je moja interpretácia takáto: Štát zistí, kto je členom energodomacnosti na základe trvalého a asi aj prechodného pobytu. Vypočíta nárok na dotáciu, informáciu poskytne dodávateľom energií a tí budú podľa toho faktúrovať. Podľa tohto nie je rozhodujúce, kto vlastní byt, či je v prenájme, atď. Faktúra príde majiteľovi, resp. odberateľovi na základe vyššie uvedeného.
Presne tak, nájomca nemá oficiálne žiadnu spotrebu/odber energií, aj napriek tomu, že niekde býva a môže to byť aj veľká rodina. No a podľa článku ju nedostane ani prenajímateľ, v podstate na toto som reagoval.
Presne na túto túto vetu v článku som reagoval, uvidíme, ako to nakoniec bude.
Neviem, či som to pochopil správne. Rodiny žijúce v nájme nebudú mať nárok na dotáciu? Vo väčšine prípadov majú energie na seba napísané majitelia, pričom také teplo je viazané na vlastníctvo bytu. Tak, ako som to pochopil, majú tieto skupiny ľudí smolu.
Pre upresnenie, jedná sa o úsek rýchlostnej cesty R2. Miesto zaplavenia je dôsledok vybudovaných obslužných ciest na svahoch okolitých kopcov, kde tieto cesty sa teraz stali "korytami" potokov, ktoré zaviedli vodu do jedného miesta. Predtým tá voda stielka po svahoch na viacerých miestach a nekoncentrovala sa, teda za toto starostovia naozaj nemôžu.
Ako je to teda s prístreškom, ktorý je priskrutkovaný o podklad, je do 50m2 a je viac ako 2m o hranice pozemku - potrebuje ohlásenie, alebo nie? V tomto článku píšu, že treba, inde som čítal, že už to nie je potrebné.
Presne, ja na mieste modelového dôchodcu by som neváhal a išiel na predčasný tento rok a užil som o jeden rok dlhší dôchodok s relatívne malou až zanedbateľnou sankciou.
Vidím tam hneď niekoľko nepresností vo výpočte. Nesprávne zaokrúhlenie dôchodkový konštánt, záhadne zvýšený POMB v druhom príklade z 1.5 na 1.53, čo pri počte rokov 47 by znamenalo, že musí dosiahnuť priemernú mzdu na úrovni 2.94 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Pričom posledný rok pred dôchodkovým vekom nemá vplyv na výšku POMB.
Po správnosti by boli dôchodky takéto
Predčasný 1369.1€
Riadny 1378€
Teda ročný rozdiel 106.8€ a nie 455€
Aby sa do parlamentu dostali najlepší, tak by sa musel konať konkurz, testy, ..., len nie voľby. Z volieb vždy výjde najlepšie ten, kto vie zaujať a nie najlepší, najvhodnejší.
Najväčší kraj BA 420tis voličov
Najmenší TT 281tis voličov
Ostatné niečo medzi.
Ďaň sa má týkať aj umelých sladidiel.
No Šimečka už od 24.10.2023 nie je poslanec Európskeho parlamentu.
Pri najhoršom skóre sa dožijete ako muž 60,6 roka a pri najlepšom 98 rokov, u žien plus 4 roky.
S tým súhlasím, len som tým chcel poukázať na to, že napísať bombastický článok na zjavne chybných predpokladoch je prinajmenšom neprofesionálne, to sa týka Pravdy aj Transparency International.
Odporúčame