Pokiaľ v byte nemajú trvalý pobyt, alebo niekto iný, kto by vytvoril energetickú domácnosť, tak sa odberné miesto(domácnosť) nebude ani posudzovať.
Pokiaľ v byte nemajú trvalý pobyt, alebo niekto iný, kto by vytvoril energetickú domácnosť, tak sa odberné miesto(domácnosť) nebude ani posudzovať.
určite hrubý príjem, čistý ani nemajú ako zistiť, tam môžu byť rozne zrážky, odvody, platby, atď
Nijak, zákon definuje iba trvalý pobyt
V príspevku je to napísané - hrubé
dospelý sa chápe >=14 rokov
Z nariadenia vlády:
Kto má nárok?
Domácnosť s trvalým pobytom na adrese odberného miesta, ak jej „bonita“ (príjem na člena) nepresiahne 1930 € mesačne.
Ako sa počíta bonita?
Súčet príjmov členov (zo závislej činnosti, podnikania, dôchodkov) delený veľkosťou domácnosti × 12.
Veľkosť domácnosti: 1 pre prvého dospelého, 0,7 pre ďalších dospelých, 0,5 pre deti <14 rokov.
Príjem sa berie hrubý (na účely dane z príjmov)
Príklad:
Domácnosť N1: 2 dospelí + dieťa 14 rokov + dieťa 12 rokov
Veľkosť = 1 + 0,7 + 0,7 + 0,5 = 2,9
Príjmy: 2 000 € + 1 500 € + 0 € + 0 € = 3 500 € mesačne
Ročne = 42 000 €
Bonita = 42 000 ÷ (2,9 × 12) = 1 206,90 €, teda pod hranicou 1 930 €, nárok na pomoc vzniká.
Určite lepšie investované peniaze, ako do nejakej spodreby. Predpokladám, že už máte v okolí diaľnicu, tak ich prosím doprajte aj iným regiónom, pomáha to k rozvoju. A vzhľadom na terén je to ešte dobrá cena.
Presne toto očakávam aj ja.
Zaujímavé je pozrieť si, ako sa dôchodky vyvíjajú pri rôznych spôsoboch valorizácie.
Modelový príklad, ak sa každý rok zvyšujú o 3,5 %, po 20 rokoch sa takmer zdvojnásobia –
z 500 € je asi 995 €,
z 1 000 € 1 990 €,
z 1 500 € 2 985 €.
Pomer medzi najnižším a najvyšším dôchodkom pritom zostáva prakticky rovnaký –
na začiatku to bolo 1 : 3, po 20 rokoch je to 1 : 3,0.
Percentuálne zvyšovanie teda zachováva rozdiely, pretože všetkým rastie dôchodok rovnakým tempom, ale v absolútnej sume tí s vyšším dôchodkom dostávajú viac.
Ak by sa dôchodky každý rok zvyšovali o rovnakú pevnú sumu (napríklad približne o 49,50 € ročne), po 20 rokoch by si každý prilepšil o 989,8 €.
Výsledné dôchodky by boli
1 489 €,
1 989 €,
2 489 €.
Tu už sa pomer medzi najnižším a najvyšším dôchodkom mení z pôvodného 1 : 3 na 1 : 1,67
Čím by bola inflácia v danom období väčšia, tak rozdiely medzi dôchodkami by sa zmenšovali, po čase by boli v podstate rovnaké. To ale už nie je z môjho pohľadu spravodlivé.
Predpokladám, že nápad presunúť voľby na rok 2027 je aj ako konsolidačné opatrenie pre rok 2026, ale náklady sa presunú na rok 2027.
Zmysel posunu by mal vtedy ak by sa konali voľby v deň parlamentných volieb, otázne, či to nedať až nasledujúce volebné obdobie. Dôležité by bolo upraviť aj zákon o voľbách, aby stačila jedna komisia, jedna voľebná miestnosť 3 urny, ...
Možno nie, ale pre veľa ľudí je prenájom dostupnejší ako hypotéka. Na hypo potrebujú dobrý príjem a úspory 20 percent z ceny nehnuteľnosti, na nájom postačuje stabilný príjem a mať na mesačný nájom + najký depozit, čo je výrazne menej ako na HYPO.
Určite nie je dobré a postačujúce sa spoliehať na to, že po zmene vlády sa budem mať ako jednotlivec/rodina lepšie. O to sa treba pričiniť vlastným úsilím, vzdelaním, šikovnosťou a aj odhodlaním ísť do rozumného prepočítaného rizika s nakladaním vlastného kapitálu. Ak niekto čaká, že zmena mu niečo prinesie, tak takých sú milióny a keďže je to veľký menovateľ, tak v priemere dostanú takmer nič.
V článku v grafe sú účelovo/manipulatívne spojené dve, v tomto prípade, neporovnateľné hodnoty. Priemerná splátka hypotéky 114 000 so splatkou 422-477€ a priemernou mesačnou splátkou nájmu 727€. Kým v prípade hypo sa bavím o nehnuteľnosti s cenou cca 145 000€ - dvojizbový v krajskom meste okrem BA a KE, kde nájom je cca 650 podľa infografiky. To je však nájom aj s energiami, ktoré môžu priemerne tvoriť aj viac ako 200€, teda čistý nájom je cca 450€. Teda náklady sú cca rovnaké.
Po analýze návrhu zákona je moja interpretácia takáto: Štát zistí, kto je členom energodomacnosti na základe trvalého a asi aj prechodného pobytu. Vypočíta nárok na dotáciu, informáciu poskytne dodávateľom energií a tí budú podľa toho faktúrovať. Podľa tohto nie je rozhodujúce, kto vlastní byt, či je v prenájme, atď. Faktúra príde majiteľovi, resp. odberateľovi na základe vyššie uvedeného.
Presne tak, nájomca nemá oficiálne žiadnu spotrebu/odber energií, aj napriek tomu, že niekde býva a môže to byť aj veľká rodina. No a podľa článku ju nedostane ani prenajímateľ, v podstate na toto som reagoval.
Presne na túto túto vetu v článku som reagoval, uvidíme, ako to nakoniec bude.
Neviem, či som to pochopil správne. Rodiny žijúce v nájme nebudú mať nárok na dotáciu? Vo väčšine prípadov majú energie na seba napísané majitelia, pričom také teplo je viazané na vlastníctvo bytu. Tak, ako som to pochopil, majú tieto skupiny ľudí smolu.
Pre upresnenie, jedná sa o úsek rýchlostnej cesty R2. Miesto zaplavenia je dôsledok vybudovaných obslužných ciest na svahoch okolitých kopcov, kde tieto cesty sa teraz stali "korytami" potokov, ktoré zaviedli vodu do jedného miesta. Predtým tá voda stielka po svahoch na viacerých miestach a nekoncentrovala sa, teda za toto starostovia naozaj nemôžu.
Ako je to teda s prístreškom, ktorý je priskrutkovaný o podklad, je do 50m2 a je viac ako 2m o hranice pozemku - potrebuje ohlásenie, alebo nie? V tomto článku píšu, že treba, inde som čítal, že už to nie je potrebné.
Presne, ja na mieste modelového dôchodcu by som neváhal a išiel na predčasný tento rok a užil som o jeden rok dlhší dôchodok s relatívne malou až zanedbateľnou sankciou.
Odporúčame