Ďakujem za dôkaz, že nevieš, aký je rozdiel medzi hmotnosťou a váhou. :)
Ak sa na váhu, kalibrovanú na Zemi postaví človek s hmotnosťou 80kg, tak aj váha ukáže 80kg. V tvojom vesmíre je to inak? :)
Dúfam, že chápeš, čo ukazuje váha? Lebo z tvojich doterajších tvrdení viem iba to, že si pletieš hmotnosť s váhou.
Výsledkom toho programu je údaj váhy, kalibrovanej na Zemi po jej prenesení na povrch danej planéty, či Mesiaca pri vážení toho istého telesa. Keďže na povrchu planét, či Mesiaca je iné gravitačné zrýchlenie, je aj údaj váhy odlišný. Hmotnosť telesa sa však nemení a je možné ju vypočítať, čo som ti už ukázal.
Ak robia pri meraní chybu, tak je meranie chybné. Ešte nikdy si nemeral? Vedel by si, že chyby pri meraní si často ani neuvedomíš. Preto je dobré, že sa merania zverejňujú, aby ho mohla iná skupina preveriť. Tak je možné odhaliť chyby pri meraní, či manipuláciu výsledkov. Ale ak trpíš paranojou, tak sa obráť na lekára.
Ako si mohol skončiť základnú školu? Tiaž je sila, teda jednotkou je Newton. Kilogram je jednotokou hmotnosti. Tiaž telesa o hmotnosti 1kg v gravitačnom zrýchlení 9,8ms^-2 je 9,8N. Váha (kuchynská, osobná...) je silomer so stupnicou v kilogramoch. Ja už neviem, ako ti to vysvetliť. Deti to pochopia za pár minút, tebe na to zjavne nestačia ani roky.
Mimochodom, aj v dnešnej dobe vieme, že náboj je kvantovaný. Millikanov experiment nie je jediný, ktorým je možné merať náboj elektrónu. Alebo si naozaj myslíš, že fyzici sa spoliehajú na jediný spôsob merania?
Veď už konečne pochop, že váha (jednoramenná) je vo svojej podstate silomer a treba ju ociachovať. To znamená, že miesto na stupnici, kam ukazovadlo na váhe ukáže pri vážení telesa o hmotnosti 1kg sa dá značka 1kg. Po tomto ciachovaní bude váha ukazovať správnu hmotnosť v miestach s rovnakým tiažovým zrýchlením, aké bolo v mieste ciachovania. V takých miestach je údaj váhy, teda VÁHA zhodná s hmotnosťou telesa. Ak by si chcel takúto váhu použiť na mieste, kde je iné tiažové zrýchlenie, VÁHA sa nebude rovnať hmotnosti, ale pri známom tiažovom zrýchlení je možné hmotnosť z VÁHY vypočítať. Ukázal som ti to tu:
Ja žasnem nad tvojou neschopnosťou chápať písaný text. Tentoraz netuším, ako si sa dopracoval k tvrdeniu, že hmotnosť telies na povrchu Zeme je 9,8-krát menšia, ako ich váha. Keď si už myslím, že nedokážeš vymyslieť väčšiu hlúposť, tak ma vždy prekvapíš.
Veď si tam dosaď nejaké konkrétne hodnoty, aby si videl, akú hlúposť si napísal, keď nerozumieš jednoduchej rovnici. Mám to urobiť za teba? Tak prosím:
g nech je rovné 9,8ms^-2
m = 1kg
G = m . g = 9,8kg.m.s^-2 = 9,8N
m = G / g = 9,8N / 9,8ms^-2 = 1kg
Ešte máš nejaký problém na úrovni základnej školy?
Ten dokument dokazuje len to, čo si aj jeho autori priznávajú. Prečítaj si bod 4, Zhrnutie.
RTG žiarenie vzniká na tienidle, pri brzdení elektrónov. Každý elektrón, ktorý sa pohybuje so zrýchlením, emituje fotóny, teda elektromagnetické žiarenie. Takže, to čo je žiadúce pri RTG žiaričoch, to treba pri CRT potlačiť, napríklad olovnatým sklom.
Cítim sarkazmus z tvojich príspevkov. :) OK, mne to nevadí a dokonca som rád, že si prispel. Nemyslím si, že túto nezmyselnú debatu niekto naozaj sleduje. Ten, kto vie, ako veci fungujú, to čítať nemusí a ostatných to zrejme nezaujíma, keďže tieto stránky ani neboli určené pre záujemcov o fyziku. Ja sa tu len snažím vysvetliť fyzikálne základy fungovania vákuovej techniky niekomu, kto si myslí, že v elektrónkach tečie prúd vďaka osvetleniu anódy a jedinými jeho argumentami sú výkričníky. Opravám televízorov som sa venoval pred viac než 20 rokmi. Teraz si tú techniku iba pripomínam. Som si istý, že informácia o iónovej pasci je pre aguda nová a som zvedavý, s akou rozprávkou o jej "skutočnom" fungovaní príde. Uvedomujem si fakt, že debata s Vladimírom nemá zmysel, takže sa už iba bavím na perlách typu:
Od frekvencie meraného napätia závisí frekvencie výbojov v elektrónovom dele.
Frekvencia napätia vychyľovacích doštičiek sa nemení a je daná počtom bodov na obrazovke.
No a nebav sa. :)
Vladimír, netvár sa, že si ešte nepočul o Comptonovom jave. Minulý rok v auguste si zahral mŕtveho chrobáka pri spomienke na Comptonov jav. Mám ti to pripomenúť?
Na prenos elektrickej energie nie je potrebná častica s nábojom. Stačia na to fotóny, interagujúce s elektrónmi - to sa deje napríklad v anténe, či v transformátore.
O hybnosti fotónu si môžeš prečítať v dokumente, na ktorý som uviedol odkaz. A opakujem, že funkciu antény sme ti už vysvetľovali a teda sa nebudem opakovať. Ak si sa rozhodol ignorovať prírodu, tak ti neviem pomôcť.
Interakciou fotónov a elektrónov sa zaoberá kvantová elektrodynamika asi od roku 1929. Je to doposiaľ najpresnejšia fyzikálna teória. Viem o nej akurát to, čím sa zaoberá, takže ti nemôžem zaručiť, že dokážem odpovedať na všetky tvoje otázky. Zahodil si šancu diskutovať s fyzikom (alias mehmed) a ja ho nedokážem zastúpiť.
Neviem, niekde urobili chybu.
Millikanov experiment nie je jediný, pomocou ktorého je možné určiť náboj elektrónu, no tento bol prvý použiteľný. Naozaj neviem, koľko spôsobov merania náboja elektrónu existuje, tu je ich zopár (v angličtine):
No, keďže svetlo vďaka faktu, že fotóny nie sú nosičmi náboja nie je možné ohýbať elektrickým poľom ani vo vákuu, ani vo vzduchu, tak ti nič iné neostáva, len vykonať želaný experiment. Ak experiment dopadne podľa tvojej predstavy, tak máš skutočnú teóriu a nobelovka ťa zaručene neminie. A navyše, príroda sa bude riadiť podľa teba. :)
Asi ti ešte nedošlo, že aj elektrické, aj magnetické pole je sprostredkované fotónmi.
Takže, pôsobenie na svetlo s určitou vlnovou dĺžkou elektrickým poľom s rovnakou vlnovou dĺžkou je vzájomné pôsobenie rôznych fotónov s rovnakou vlnovou dĺžkou. Je experimentálne dokázané, že napríklad ani laserové lúče s rovnakou vlnovou dĺžkou neinteragujú, ani keď sa križujú. Dosiahnuť interakciu dvoch fotónov nie jednoduché, ale nie nemožné (vyplýva to aj z rovnice E=mc^2) a existuje vetva fyziky, ktorá sa ňou zaoberá. Ale tá je ďaleko nad moje vedomosti a ani sa ju nechystám učiť sa. No vo vákuových obrazovkách sa nič také nedeje. V opačnom prípade by sa fyzika dvoch fotónov objavila spolu s objavom vákuovej obrazovky.
Nekecaj. Nerozumiem, prečo opakuješ otázky, na ktoré si už dostal odpoveď.
Skúsim ti to vysvetliť ešte raz, potom to už vzdávam a všetky tvoje otázky budem smerovať na staršie príspevky:
Váha, teda tiaž je sila, ktorou teleso pôsobí na podložku v gravitačnom poli. Jej veľkosť je rovná m.g, kde m je hmotnosť telesa a tá nie je závislá od miesta, kde sa teleso nachádza, teda HMOTNOSŤ SA NEMENÍ. Čo sa mení, je g, teda gravitačné zrýchlenie. To má na rôznych miestach na Zemi inú veľkosť, preto sa VÁHA MENÍ v závislosti od miesta váženia. Zmena váhy je vyvolaná čisto zmenou gravitačného zrýchlenia, keďže hmotnosť je všade rovnaká. Ak berieme do úvahy aj rotáciu Zeme, tak váha je závislá od tiažového zrýchlenia.
Takže to zopakujem:
1. Hmotnosť nezávisí od tiažového zrýchlenia.
2. Váha je závislá od tiažového zrýchlenia.
Naozaj to nedokážeš pochopiť? Mňa to už prestáva baviť. Deti sa to naučia za jednu hodinu. Tebe na to nestačia ani roky?
Ako som tu už neraz napísal, vákuová obrazovka nefunguje, ak sa do nej dostane vzduch. Elektróny vo vzduchu veľmi rýchlo strácajú energiu po zrážkach s molekulami vzduchu. Asi nečítaš moje príspevky, si príliš zahľadený do vlastných rozprávok. :)
Skús si pohľadať sám nejaký experiment, skúmajúci ohyb svetla vo vákuu. A keď taký nenájdeš, tak ho vykonaj sám a aspoň uvidíš na vlastné oči, ako sa mýliš.
Nuž, na papieri ešte nikto nevykonával žiadny experiment. To hádam ani ty nemôžeš myslieť vážne.
Fotón je experimentálne dokázaná častica, sprostredkujúca elektromagnetickú interakciu. Ignorovanie experimentov nie je žiadnym argumentom.
Na prenos energie vôbec nie je potrebný elektrický náboj, stačí na to hybnosť častice. Keďže fotóny majú merateľnú hybnosť, tak sú schopné prenášať energiu. Viac si môžeš prečítať tu:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Fot%C3%B3n
Rád iové vysielanie a funkciu antény sme ti vysvetľovali viacerí v diskusiách na stránkach SME. Odvtedy sa nič nezmenilo, takže si to môžeš znova prečítať. Nemám chuť ti to všetko opakovať.
Ty si fakt nikdy nevidel, ako pôsobí magnet na obraz v televízore, či v monitore s CRT? Prečo to magnet dokáže iba na vákuovej obrazovke? Prečo to nedokáže aj s bežným svetlom?
Nerozumiem tvojej potrebe vymýšľať si rozprávky, ktoré ignorujú prírodu.
Kedy konečne odpovieš na tri jednoduché otázky, ktoré stále ignoruješ?
Tu sú:
http://debata.pravda.sk/debata/blog-agud-34- …
Ja viem, že na ne nedokážeš odpovedať, lebo by si musel pripustiť, že tvoje rozprávky za nič nestoja. :)
Odporúčame