Tak ja sa idem nudiť do kuchyne... Urobím si kapučínko a skontrolujem pekárničku.
Tak ja sa idem nudiť do kuchyne... Urobím si kapučínko a skontrolujem pekárničku.
A my máme orechové stromy za záhradkárskou osadou v Mojšovej lúčke. Tam sa dobre zbiera!
Ty sa dnes prekonávaš!!! Že si zas v robote, máš nohy vyložené na stole, prsty na klávesnici a nudíš sa!
Orechy, orechy, boli ich tam dva mechy!
Ján, cirkev po celé stáročia manipulovala s myslením ľudí a vytvárala si ho na svoj obraz, tak vytvorila, či skôr pretvorila aj Kristovo učenie... Veľmi sa mi v tomto páčil film Agora. Tam je to myslím dostatočne vykreslené, ako sa fanatizmus dostal na piedestál moci a zničil všetky hodnoty, čo boli vytvorené pred narodením Krista.
A inak, prešne tu si tak trochu krútim fúzy (ktoré nemám), lebo ma straší otázka: čo je to vlastne chudoba? To, že nemám extrovný prísun peňazí? Ale veď mám pekárničku! Taq! Upečiem si chlieb. Kúpim dvadsať kíl múky, tri prepravky vajec, dve prepravky mlieka a potom môžu zavrieť na mesiac obchody. Ja prežijem.
U nás zas frčia orechové rožky... Vyvalkám cesto na kruh, nakrájam na šestnásť častí, dám plnku, a potom skrútim od najširšieho konca.
Hneď je to fuč, keď to upečiem.
Belívčo, aj tak nepoviem hneď a naraz. Len po troške.
Ja pojdem do Afriky. Tam nejedia ani slimáky, ani žaby, ale zato chorbáky a červíky.
Moja mačka ma tu trénuje, ako sa taká pochúťka vyhrabáva zo zeme. To pre prípad núdze, keby došlo mäso!
:-)))
Ahááá...
A ja som si myslela, že sivé srdce je sivé srdce. A možno sú duša aj tie bublinky, čo sú na podaktorých obrázkoch ľudí namaľované pred ústami...
To tak býva.
Naivita predstáv je niekedy čarokrásna.
Presne... Aj moja mačka vie lepšie, než podaktorí ľudia, že nie je zdravé vytvárať si nadbytok. Zje presne toľko, koľko potrebuje.
Belívko, ja som sa tuším inšpirovala Tebou, keď si písal, že si si kúpil pekárničku, pred časom. Tak sme ju kúpili aj my. A robím na nej absolutne všetko. Včera som robila plnený chlebík. Bol výborný. Už sa zjedol. Tiež som dala vykysnúť cesto. Potom som ho rozkrojila na dve podlhovasté časti. a jednu som dala plnku (zvyšok z bravčových rebierok - opečených, čalamádu, nejakú zeleninku) dala som an to druhú časť cesta a tak zapiekla. Už je po chlebíku. Zmizol, až sa zaprášilo.
Ale to musím nejako zariadiť... :-)) Aby bol mak aj Omak!
:-)
Inak, zvláštne je, že na všeličo si človek dokáe vytvoriť predstavu... aj na také abstraktné veci, ako je vietor... Ten býva často nakreslený v detstkých knižkách s veľkými nafúknutými lícami. No nepoznám maliara, čoby namaľoval ľudskú dušu.
Uletí... do strieborných pavučieniek kdesi v ďalekom vesmíre... a tam bude spať, až kým ju nestrčia do nového tela.
A mak idem pozrieť aj ja. Belívčo nás inšpiroval.
Mala som takú legendu o Láske. Tuším je aj tu na tomto blogu. Že žijeme množstvo životov, ktoré sú navlečené na jednej šnúre, ako náhrdelník. A že nás všetkými tými životmi sprevádza zvláštna bytosť, ktorá sa môže zmeniť z anjela na démona... podľa toho, čo máme v duši.
Belívčo, aha, už viem, čo budem robiť na večeru! Zemiakovú šúlance so slovenským makom!
Taq!
Belívko, ja si práve pečiem chlebík... U nás sa už ani iný neje, len ten z pekárničky. Dnes som si robila slnečnicový. Bude dobrý aj bez slaninky.
To je umenie... Vedieť byť štatným aj v chudobe... S málom. Nežiadať si viac.
Naučili sme sa túžbe po bohatstve. Po majetku. Možno by sme sa mali naučit žiť bez tejto túžby. Vedieť nájsť šťatsie mimo nej.
Ja mám svoje šťastie v svojom malom mikrosvete. Už druhý týždeň tŕpnem, april mi ukazuje, že bude chudobný na peniaze. Keby som bola sama, zbláznila by som sa. Ale mám tu tých, ktorých milujem a čo ma milujú. Keď som mala dostatok, resp. nadbytok, dávala som im. A teraz viem, že oni dajú mne. Nemám sa čoho báť.
Odporúčame