Hm, či mi veríte alebo nie, nebolo to adresné, ale je zrejmé, že každý si tam dosadí toho, na koho mu popis najviac sedí.
Hm, či mi veríte alebo nie, nebolo to adresné, ale je zrejmé, že každý si tam dosadí toho, na koho mu popis najviac sedí.
Ach jaj, a to mám za to, že chcem byť stále apolitická.
Tak, cupity cupity, idem ja radšej nazad k svojim rozprávkam a básničkám.
Poznám to, ale virtuálny svet je iný, ako ten pred obrazovkou. Čas v ňom plynie omnoho rýchlejšie, rýchlejšie sa v ňom mení a míňa to nepodstatné. Našťastie to, čo je trvácne, zostáva aj tam.
Vidíš, vždy je dobré, keď si vieme postaviť vlastné Himalaje. Oni nielenže ochránia nás pred tým, čo je vonku, ale nám dajú aj dostatok samoty na to, aby sme v sebe poupratovali, vytriedili, vyprášili...
A o tej hŕbe papierov si mi už písal... kedysi. Som zvedavá, čo z nej bude.
Ty sa tu chceš zase vypariť... :(((
A veď aj ja rozmýšľam, že ešte dokončím tento týždeň Baladu o hriešnici, dám ešte jednu báseň a možno na budúci menšiu poviedočku, ale potom si zas dám prestávku. Virtuál vie strašne pohltiť a odviesť od reality. Netreba mu celkom prepadnúť. Tak sa aj ja o pár dní znovu vyparím.
Ahoj, Juraji... :-)))
No, nechám v nich priechod, taký, aby sa dalo ísť dnu aj von.
A neboj.
Mňa už toľkokrát zhodili, že ďalší pád na nos nejako unesiem.
Kde si sa stratil???????????
Áno, to je mojou pracovnou rozprávkárskou náplňou, sliediť za drakmi na oblohe a za všetkým, čo je dobré a krásne, aby na to ľudia nezabudli, lebo sa mi zdá, že im to strašne ľahko vypadáva z hlavy.
:-))
Nech sú Ti pracovné povinnosti také ľahké, ako papierový drak na oblohe.
Pavol, možno to je najväčší dar, čo sme dostali: naša fantázia a predstavivosť. V nej sa dá všetko vyriešiť...
:-)
Joj, keď ten Mikabáčik je taký viťúz... Skvelý aforista a fejtónista. A na začiatku so mnou aj pár slov prehodil, teraz sa už len usmieva do fúzov.
Ale ja ho mám aj tak moc, moc rada.
:-)))
Teda tak písmenkovo, aby si to niekto nevysvetlil inak.
kussik, toto je dosť stará rozprávka, teraz som už kdesi celkom inde... :-))) Ale vďaka nej a jej podobným som sa vraj dostala do učebníc, nuž... a musím uznať, že aj po rokoch má v sebe čosi, čo ma láme.
Tu moju???
Uf, uf, ja som rozprávkarka, ja mám v malíčku všetky rozprávky sveta a ktoré nemám tam, tie mám v svojej rozprávkarskej kešeni.
... A až budem dobrá a budem mať väčšiu knižnicu ako vy, budete sa mať radi?
:-))
Bol raz jeden Mikabáčik, čo si sadol na obláčik, pozeral sa potom zhora, čo to stvára tamtá stvora! Ktorá? No tá, rozprávková, ktorá ťahá z neho slová, a on mlčí ako ryba... veď to nie je žiadna chyba, len tak sedí, fúzom mykne, tá dole si na to zvykne, Mikabáčik, seď si tam, ja ťa aj tak nachytám, nesmej sa tak popod fúzy, veď Ti ujdú všetky múzy, nepošlú Ti žiaden list, nepovieš už nikdy niiiiiiiišt!
:-)))
Mikabáčik, exekútor si príde na svoje, keď vezme všetko chudobnému...
Smutné slová, ale také pravdivé...
A teraz som vás konečne nalapala, Mikabáčik!
Takže Gymnázium v Sečovciach.
Pán profesor, už žiadna skormnosť a skrývanie sa!
Taq!
:-)))
... ibaže opičia láska k deťom býva potrestaná a žiaľ, v tom najhoršom čase, v starobe.
... a paradoxne, matka, čo svoje dieťa odhodí za mlada, sa v starobe často dočká jeho pomoci.
ale, žiaľ, sú prípady, keď je to presne naopak apodkatoré matky sa správajú, akoby srdce vôbec nemali. Alebo ho majú - len pre jedno svoje dieťa, tie ostatné sú pre nich vzduch...
A sú ešte aj matky, ktoré milujú svoje deti až do sebazničenia a deti, hoci to vidia, ich nezastavia, práve naopak, vyžadujú v mene ,,materinskej lásky" absolutnú obetu.
Hej, tak nejak, skutočne dobrých mužov je málo, ale aj skutočne dobrých žien... :-)) Ono tá sila v krehkosti je viac podobná oceli, ako železu. Sme poroste skalené.A malo by sa to v nás snúbiť. Žena, ktorá stratí svoju ,,slabost" - nehu, krehkosť a jemnosť, sa môže cítiť silná, ale skôr je to o pocite. Sila nespočíva v hrubosti a drsnosti, ale schopnosti veľa uniesť. A tú ženy majú.
Odporúčame