... a že tu pekne ďakujeme za uznanie. :-)
... a že tu pekne ďakujeme za uznanie. :-)
Dobré ránko... Nie, Juraji, o tie nie, ale o tie ruky a srdcia, čo ich zapálili, áno.
Ahoj, Parížanka, presne tak, zop slov si môžeme spraviť liek, ale aj jed. je to o tom, čo máme vnútri. A ešte netreba zabudnuť, že žiaden človek nie je nemenná konštanta a že nepoužíva slová len ako liek, či len ako jed. Proste takí sme, raz dobrí, raz sa v nás ozve to temné.
Inak, mala som dnes krásny deň, predvianočný, medovinovo-voňavý, biely, zasnežený, iskrivý. A tak si vravím, mali by sme si všetko ostatné vyhodiť von z hlavy a ponoriť sa až po uši do Vianoc.
Juraji, slovo je najstrašnejšou zbraňou, akú človek má. Inými zbraňami môžeš zabiť len raz, slovom ustavične... Vlastne ním môžeš spôsobovať nepretržitú vraždu duše... Veď si to porovnaj: svet, ktorý ja vidím za oknom svojej izby: zasnežené stromy, modrá obloha, pár zvieracích stôp v snehu, suseda, čo odhŕňa lopatou spred dverí, vianočná výzdoba na oknách, biele ticho.... a ten druhý, čo je v televízii, novinách, na nete... Ten vytvárame my, ľudia, slovami, a tým, čo je v nás. Obrovský rozdiel.
Juraji, od detstva sa mi občas vracia jeden sen... že svet ,a ľudstvo je temné, rozbúrené, čierne more, plné tmy, v ktorom žiari zopár svetielok. Niekedy je ich viac, inokedy menej, niekedy takmer žiadne a potom strašne veľa... A v podvedomí mam zakodované, že je to o dobre a zle. Nie sú nemennou konštantou. My ich v sebe tvarujeme. Raz som napísala takú poviedku: každý má v sebe Ábela aj Kaina. Ibaže Kain často zabíja Ábela v nás. Preto nás to viac ťaha k negativizmu. Veď sa len pozri, čoho je plný net, skoro na všetkých serveroch je jedna veľká, mohutná vlna negativizmu a iba sem tam niečo pozitívne... A to je čas predvianočný. Tak ja som si povedala, že sa to dá aj inak. Ešte šťastie, že tu stále sneží. Blokuje mi to pripojenie. Som tu len s vôňou vianočných koláčikov, ktoré pečiem, medu, orieškov. A potom idem von, je tam nádherne,stánky, medovina, a ľudia sú zrazu iní - myslia na Vianoce. Hm, chcela som tým vlastne povedať, že občas treba zastaviť príval slov. A len tak byť.
Kussik, ty vieš všetko premeniť na žart...
:-)
Pekný večer/noc ... a teraz idem virtuálne prázdninovať, však sú Vianoce!
Leopoldus rexus, a ja by som bola najradšej keby som nemala žiadny, teda aspoň teraz som v takej fáze, že sa mi chce len vychutnávať čisté bytie bez všetkých výdobytkov techniky.
Pekný večer... či už noc? :-)
Juj, ale teraz sa už fakt musím smiať!
Figliar je tu, riadny figliar.
Ja radšej utekám preč, lebo mi ten úsmev vyskočí rovno z tváre von.
Idem sa hrať sama so sebou na guľovačku.
Na, a ja mám zapekané cestoviny s klobáskou a cibulkou.... Akurát ich jem. A potom šup von, trošku si obzrieť snehové vločky zblízka.
Jedna z mojich najmilších kníh - Egypťan Sinuhet... A Mika Waltari. Vždy keď čítam jeho knihy, mám pocit, že som bola na miestach, o ktorých píše.
Aj pri Sinuhetovi to bolo tak...
Mika báčik, Mikabáčik, vy ste veru riadny vtáčik! :-)))
A ja viem takúto básničku:
Bol raz jeden malý Vilko,
ktorý sa rád hrával s pilkou,
šmyk sem, šmyk aj tam,
vždy vyčaril očný klam.
Prajem krásny deň, biely, zasnežený, predvianočný.
Vidíš, vidíš... Ale nič si z toho nerob. Ja som bola ťažký grafoman už vtedy. Každú noc aspoň jedna, dve básničky. Mala som doma takú veĺkú skriňu, trojdverovú. Tam som ich strkala naspodok, teda papiere. A keď ich bolo tak do štvrt skrine, som si vzala nožničky a pekne, cvik, cvak. Postrihala som a spláchla v záchode. :-)
Hm, čokomilka, mozgových výplachov si Slovač užíva nadostač, nečudo, že mnohí majú miesto hláv prázdne orechové škrupiny.
A píšeš tak, že už tomu začínam rozumieť. Až si založíš vlastnú webovu univerzitu, daj vedieť, prihlásim sa.
A teraz idem lúpať orechy, jadrá sú vždy lepšie, ako škrupina, na koláče iste!
:-)
Juraji, ja už mlčím.... :-))) Zámok na ústa. Ale básničkovať môžem na neutrálnej pôde... Dúfam... :-))
Zaza, je kultivovanejší... A ja ho mám rada. Veď je tu veĺa blogerov zo starého blogu, čo naozaj stoja za to, su v svojom obore špička a vedia sa aj hádať... :-))))) teda diskutovať a obhájiť si svoje. A stary nechcem kritizovať. Kto sa cítil dobre tam, zostal tam. A kto ho oplakáva, môže sa tam hocikedy vrátiť, veď nezanikol, funguje.
Odporúčame