Zaza.... ak sa raz s tebou stretnem, tak si dám s Tebou škoricové víno na oslavu tohto príspevku.
:-)
Zaza.... ak sa raz s tebou stretnem, tak si dám s Tebou škoricové víno na oslavu tohto príspevku.
:-)
Možno máš pravdu... Je málo Svetlonosov, ale pár z nich som v živote stretla a ich jas sa na mne odráža...
Juraji, pri tejto básničke na mňa ide nostalgia... Je z čias, keď som ešte chodila do strednej školy. A má v sebe tieň ľuďí, ktorí už nie sú medzi nami. Zomreli. Tak mám v sebe takú zmesku pocitov: na jednej strane smútok a plno spomienok, na druhej radosť a trochu aj údiv... Že som smela kus svojej mladosti prežiť s nimi.
Táto sa mi zdá trošku iná.... asi preto, že doteraz boli všetky tvoje o láske a kráse. A v tejto už cítit aj blato sveta.
Dobré ránko, Mikabáčik... A tak sa dívam, aké čary-mary sa tu dejú...
:-))))))))) Hm, vy ste riadny šibal!
No, obávam sa, že už si na ňu Anciáška a Lapaj brúsia zuby... :-)
Bré ránko, Belívko.
Poslušne hlásim, už sme sa vrátili z Metra, a máme fšeeetko: krkovičku, syr, klobásku, slaninku, veniec, maškrty, ba aj tú čokoládu.
Slaninu dám, čokoládu nie!
:-))))
Belívko, stačil by mi aj lietajúci tanier... Ale ho môžeš nachystať, ja idem do Metra, kúpim si päť kíl čokolády a budem chrúmať. Alebo si urobím čokoládový kúpel.
:-)
Mikabáčik, juj, vy máte pevný kliniec...
:-)
Ale to v dobrom, len, že mám okuliare na nose. Zdravím a posielam pusu.
A prosím, už uzavrime mier. Kitty, ja neviem, ako Ti to mám ešte napísať. Nejedná rozprávka bola predsa aj o tebe... O Dievčatku s nezábudkami...
Dodnes si ju pamätám.
No, fajn, tak dnešný rozhovor vezmime ako katalizátor na prečistenie vecí, ktoré boli a ktoré trápia.
Je pravda, že ma Hogo párkrát rozčertil. Veď preto som mu dala meno Čert. To, že si ho mala rada... Nuž kadekto ho mal rád. Možno si to v knižke zle prečítala. Alebo si zabudla, že tie rozprávky boli aj na starom blogu. Odtiaľ som ich vyberala. Boli písané formou nadsázky. A vôbec nie s úmyslom niekoho zraniť. Len poukázať na niektoré jeho vlastnosti.
Zaza, na starom blogu boli veľmi silní diskutéri a zatiaľ sa v blog.pravda.sk prejavili len dosť mierne. Nuž ale tak sa zdá, že aj keď boli nitky dlhé, zas sa zbiehajú.A v podstate som rada, nech to tu nevyzerá príliš ,,slušácky".
Kity...
Hm, čo Ti na to? Každé slovo, čo tu napíšem, bude zas prilievaním do ohňa. Vieš, budem rada, ak tu budeš komentovať, len prosím ťa, nie o veciach minulých. ja som už za nimi urobila čiaru. Vždz som mala v živote obdobia, keď som musela urobiť hrubé čiary. A nechala som za nimi mnohých, ku ktorým som mala vybudovaný vzťah. Len preto, že boli pospájaní s ľuďmi, od ktorých som chcela odísť a mať od nich pokoj. Tak sa stalo aj pri poslednej čiare. No to neznamená, že som ich prestala mať rada. Mám ich, aj keď s nimi komunikujem málo, alebo takmer vôbec.
Uff, pošli za mnou nejakého mimozemšťana na debatu, nech sa s ním porozprávam posunkovou rečou...
Rozosmiala si... V podstate mi je celkom fajn, len ja som taká upejpavka, musím sa naučiť žiť aj v boxovacom ringu.
... a asi bude najlepšie, keď už dnes vypnem PC a pôjdem odtiaľto niekde von. Netreba prikladať virtuálu takú váhu.
Tak sa tu majte. :-)) Až budem mať v hlave iné myšlienky, tak sa sem vrátim.
oki, nončo, nehádajme sa. Ja nehovorím o odchode z blogu. Len o stiahnutí niekoľkých článkov, ktoré rozčuľujú.
Kaplan, rada dávam radosť, no tak, ako každá rieka má dva brehy, má aj moja. Málokedy píšem o veciach, čo sa mi zdajú negatívne. No občas sa stane. A najhoršie je, že nie som stavaná na prestrelky. Písmenková vojna je jedna z vecí, čo najviac neznášam. A keď ju cítim, tak radšej utekám.
Odporúčame