Svetlo,
no si predstav, tušila som, že sem čosi ťukneš, tak som aj z postele vyliezla.
Ale som opsalá tak čup nazad do periniek.
Zajtra cestujem.
Svetlo,
no si predstav, tušila som, že sem čosi ťukneš, tak som aj z postele vyliezla.
Ale som opsalá tak čup nazad do periniek.
Zajtra cestujem.
ja to poznám priamo z mojej rodiny, preto sa o tom tak ľahko písalo.
:-)
Ďakujem ja, za dobrých čitateľov.
Tak sa tu sýtia moje oči
slovenskou krásou,
že sa mi z toho až hlava točí,
márne ma láka Neapol, Verona, Roma,
najkrajšie je vždy doma!
:-)
Toť básnička, maličká,
na koniec môjho malíčka.
a je strašne fajn vidieť po čase starých priateľov, aj keď je pravda, že na FB sme na seba občas zažmurkali.
Chýbalo mi to Tvoje fotografické oko, čo vie vo všetkom vidieť krásu.
Belívko, je to úžasné, že si do tohto uhundraného, uponáhľaného sveta doniesol takúto nádheru. Včera som mala super deň. Celý deň na záhrade, medzi kvetmi, bazén, stromy, vínečko,a tak... Užila som si tej krásy, tak viem, o čom to tu hovoríš.
Ja mám za čo ďakovať Tebe, nie Ty mne.
Belívko, jejej, teším, teším, teším, teším,
a kde je tu karma? Fuj, Prečo tu nie je?
Všetkymi desiatimi Ti dávam páči.
Otaznik, tvoja teoria o dimenziach zeme 3D a 5D je zaujímavá. Som zvedavá, čo bude ďalej, len skráť úvod. A daj aj tie Tvoje otazniky o láske. :-) :-) :-)
Fšak som utekala zas na tú moju poradu, tak som nestihla čítať.
Ale dobre, zmaturoval si.
Čaká ťa ešte vysoká škola slovenských ľudových múdrostí.
A
:-)
Figu borovú svetlo, nepoznáš pokračovanie. Takže celá pesnička:
Poďme spať, poďme spať
do jednej postele
ja si na krajíček, ja si na krajíček
a ty si ku stene.
Ja si na krajíček,
aby bol Janíček
a ty si ku stene a ty si ku stene,
veď obaja chceme.
Takže maturitná otázka je zodpovedaná len vz polovice.
:-)
Evi, toto ani tak nebolo o písmenkách v príbehu, ale o podstate príbehu. Rodina, záhrada, otec, matka, dar, láska do konca života.
A verím, že mnoho detí takéto čosi pozná.
Potvora, čo Ty všetko vieš nájst v jednom malom príbehu... :-))
A poznáš tu pesničku?
Poďme spať podme spat
do jednej postele
ja si na krajiček, ja si na krajiček
a Ty si ku stene...
A fčul som zvedavá, čo v tom nájdeš!
:-)
viem, aj ja mám doma takého, on síce nemá na hranie lego, ale pajkovačku a stále niečo letuje.
Na slová príliš nie je, ani na mudrovanie, zato tá pajkovačka ho baví od šiestich rokov až doteraz.
Moje sa tam krásne držia, zvyknem ich mať každý rok pri jazierku, neviem, možno im svedčí ten vlhkejší vzduch, ale vždy sú krásne.
Dávala som tam už aj netýkavky, aj tým sa darí.
A vôbec, kvety sú inšpiratívne.
no tak moja duša je ešte asi veľmi mladučká, úplné bábätko, pretože necíti len svoju bolesť, ale aj bolesť okolo - a tá je pre mňa horšia, ako moja vlastná.
Zrejme mám ešte kam rásť.
Podľa Tvojej teórie.
Vieš, ja hodne píšem o láske - ale málokedy o svojej vlastnej,
píšem aj o bolesti, ale aj o radosti, šťastí - lenže zvyčajne to vždy pretavím do nejakého príbehu, kde ja nie som.
Nerada vystavujem na oči svoje vlastné JA.
Odporúčame