Tesa, to všetko viem... Len si myslím, že je to iba zlomok toho, čo sa dialo... A nech sú už evanjelia čímkoľvek, aj tak si myslím (tak trochu kacírsky!, že nedokázali zachytiť rozpoloženie ľudskej duše, resp. ľudských duší v plnom rozsahu.
Tesa, to všetko viem... Len si myslím, že je to iba zlomok toho, čo sa dialo... A nech sú už evanjelia čímkoľvek, aj tak si myslím (tak trochu kacírsky!, že nedokázali zachytiť rozpoloženie ľudskej duše, resp. ľudských duší v plnom rozsahu.
Je to jedno, ako to pomenujeme.... Je to proste niečo, čo je telesné, ohraničené časom, resp. svojim vlastným telesným bytím. A to, čo je v ňom, je tiež niečo iné. A tiež to môžeme volať rôznymi menami.
Máš pravdu v tom, že ľudské EGO je naozaj príliš nafúknuté a je vlastne jedno, čím - úspechmi, stratami, pocitom výhry, bolesťou, chamtivosťou, či zdaním, že ja som ten najdôležitejší pod slnkom.A je dosť ťažké všetko to zo seba vypratať. Tak v tomto mi dosť sedí myšlienka Avataru. ˇFasto rozmýšľam o tom, čím som a čím je môj Avatar naplnený. Dúfam, že to, čo je vo mne, je dobré.
A inak, fakt je to krásna rozprávka. V skratke: pred narodením sú vždy dve duše spojené do jedného celku a tvoria jednotu. Po narodení sú odlúčené - každá v inom tele. A celý život sa chcú nájsť. Niekedy sa im to vôbec nepodarí a ich túžba je márna a nenaplnená. Ale je jeden spôsob, ako tú svoju dušu nájsť: stretnúť modrého vtáčika šťastia. On ťa vždy bezpečne dovedie k tej polovičke, ktorá presne pasuje k tvojej duši. :-)
No hej, tak jasné, že to poznám, mne sa to trochu zaplietlo do literatúry pre deti... :-)
Asi pre to, že mám už v hlave iné svoje obľúbené rozprávky, vlastne som veľký fanúšik fantasy a moja najkrajšia rozprávka bola a je Modrý vták šťastia. Tam je to skôr o predurčení a cestách, ako ho nájsť a naplniť.
Neviem, ako to bolo za čias Ježiša - nežila som vtedy, aj keď nám o tej dobe zanechala veľa správ Biblia, resp. Nový zákon... Ale mám pocit, že dnes je doba dravcov - orlov, ktorí ošklbú bezbranných až na kosť a ešte sa s nimi aj pohrávajú - a jediná obrana proti takému osudu je v jednote a láske... O tom bol môj príbeh o orloch, kačkách a husiach.
Svetlo, Ty si to napísal tak, že je to hodné tvojho nicku - jednoducho si to tu rozsvietil. :-)
Citlivosť niekedy Rozprávkam škodí, ale v rozprávkach je potrebná ako soľ. Tam, kde chýba, je to bez duše.
Ahoj, Svetlo... Veď to, že keby musel... Myslíš si, žeby boli veci naozaj také, ako sú, keby videl dnešný svet vtedy, keď žil pozemský život?
Citlivá duša ako Rozprávka.... Rozprávky vždy vnímajú veci inak. V každej sú veciam pripisované ľudské postoje, vnemy. Asi mi je to dané.
Poznám podobenstvo o stratenom synovi... Aj keď časy, keď som podrobne čítala Bibliu, sú už preč, stále sú podobenstvá pre mňa niečim špecifickým. Niečo, čo má mimoriadnu silu myšlienky.
Čo ti na to? Máš aj nemáš pravdu. ja som si to personifikovala na dnešnú dobu. A videla som v tom to, čo som videla.
Však je to skôr o podobenstve, ktoré by z toho vedel spraviť... Podobenstvo je skvelá vec. Najmä v časoch, keď treba držať hubu a krok.
Súboje? To nie je moje... Alebo ich už mám za sebou viac, než je únosné. Máš pravdu, na zmenu treba chuť.
Ale aj silu. A je to o tom, vopred odhadnúť, čo ti tá zmena donesie. Ja mám takú zásadu: ak meniť, tak iba k lepšiemu. No niekedy sa človek nevyhne zmene k horšiemu...
Máš na mňa ťažké otázky...
A ja mám rada, keď je duša priezračná a ľahká.
Hm, neviem, či sa dokážem zmeniť sama od seba... ale zas život mi prináša veci, ktoré ma menia nasilu. Tak Ti ani neviem...
Tak to ma musíš naučiť, pretože mňa tu polepšujú od narodenia a stále sa im nedarí... :-)
Odporúčame