Laci, vieš, že ja som odišla z iných dôvodov, moje nervy jednoducho neuniesli ten virtuálny svet v celom jeho rozsahu. Ale chýbalo mi to tu - tak som tu znova. A rada. :-)
Laci, vieš, že ja som odišla z iných dôvodov, moje nervy jednoducho neuniesli ten virtuálny svet v celom jeho rozsahu. Ale chýbalo mi to tu - tak som tu znova. A rada. :-)
Svetlo, a to si tak dlho nocoval?
Básničky sú moja pôda, mám ich veľmi rada, v podstate je to najkvalitnejšie čítanie, aké poznám. A občas sa chce básničkovať aj mne...
Hm, ale občas je dobré zbaviť sa zbytočností... Pustiť chlpy z kožucha, alebo žilou... Mám takú malú susedu. Tá, keď je niečoho moc, vraví, že je to "husté".
Takže nie je dobré, ak je to vždy "husté".
Ahoj, belívko, no áno, všeličo tu už bolo a vieš, ako to je, Slováci sú barančí národ. No a keďže barany sú na odieranie z kože, tak ich odierajú z kože.
Ovce sú múdrejšie, tie sa dajú len dohola ostrihať. :-)
Vieš, že ani nie? Ja väčšinou píšem to, čo mám na srdci... Ale často krát sa trafím presne do objednávky...
Ja... Ja som tu teraz tiež čerstvá... Odpočinutá a reinkarnovaná, ako píšeš.
Hm, netušila som, že vrátiť sa na blog môže spoôsobiť človeku radosť...
Janina, teším sa z návratu, aj že tu nachádza ľudí, s ktorými mi bolo fajn... Nejaké nové rozprávky sa sná´d nájdu...
Belívčo... :-)
Uff, uľavilo sa mi, že je tu ešte niekto zo starej gardy.
Vieš, ja sa musím najprv trochu nadýchnuť... A poobzerať sa. Rada si s Tebou podebatujem, aj súkromne, aj tu. Len to chce trochu času...
Srdce? Nejaké mám, ale občas mám pocit, že je ako to vypitvané kurča, zabalené v igelite a strčené do mraziaka - medzi mnohé ďalšie rovnako vypitvané srdcia... :-)
Vždy som bola a vždy budem Rozprávkarka. :-)
A s tým srdcom to vôbec nie je také hrozné. Raz jedna moja priateľka napísala úžasnú vec: že srdce sa síce dá roztrhnút napoly, resp. dá sa rozbiť na kúsky, ale má zvláštnu schopnosť: zakaždým dorastie na celé. Tak nejak je to aj s mojim srdcom.
Každý má okovy... nejaké... A všetky sú na duši. Neexistuje duša bez okov. Veď každý negatívny pocit sú okovy. A neexistuje ani čistokrvný optimista. :-)
Joj, svetlomojichoci, kapitulácia je častým dôsledkom vojny, tak ako výhra, alebo prehra, veď vieš, kto bojuje, musí počítať so všetkým. A vzťahy medzi mužom a ženou sa často menia na boj.
A nemám pocit, že som čistokrvný pesimista, možno len dnešný deň...
Veď ja viem... Všetko je na "božom" webe - v biblii... Ale je to skôr všeobecný pocit - skepsa. Že už niet na čo čakať. Ani v osobnom, ani vo verejnom živote.
Ahoj, Vilko, ako vidím, ani Ty si sa tu od toho novembra nezohrial... Ani sa nedivím... Občas je mi ľúto za starým blogom, kde bolo veľa miesta pre takú obyčajnú ľudskú človečinu, pre malé boliestky dievčenského srdca - a vždy sa našiel ktosi, kto ich pofúkal...
Vieš čo mi chýba?
Láskavosť v písmenkách... Láska nie, tej je dosť. Ale láskavosti ako šafránu... Maj sa Vilko. Niekedy myslím na Teba.
Mikabáčik, tak takéto rýmovanie milujem... Eva musela byť blažená, (V prípade potreby možno nahradiť veľkým B).
ahoj Vilko, slúbila som Ti na Biblioteke, že sa u Teba zastavím, tak ma tu máš. Prekvapil si ma, stále som čakala veľkého, zavalitého uja s huňatou hlavou . a ty si tenký ako slíž.
:-)
A tiež ma prekvapilo, že je tu ešte stále niekto, kto si pamätá Rozprávkarku... Možno som predsa niečo hodím, po Novom roku.
Odporúčame