teraz som v štádiu nasávania rozprávok - pozerám jednu za druhou.
Mám rada tento vianočný čas najmä pre tie rozprávky. Aspoň v nch je zlo potrestané a dobro víťazí.
:-)
teraz som v štádiu nasávania rozprávok - pozerám jednu za druhou.
Mám rada tento vianočný čas najmä pre tie rozprávky. Aspoň v nch je zlo potrestané a dobro víťazí.
:-)
:-))
Oni prídu, samé, až príde ich čas.
Teraz odpočívajú ako ja-
Krásne Vianoce, c-eza-r.
Ďakujem Pavol, áno, v jednom máš pravdu, deti sú mimoriadne inšpiratívne. Človek môže byť akokoľvek vyhasnutý, no oni tú iskru vždy zapália.
Krásne Vianoce aj tebe a všetkým.
Ahojky, ďakujem, tak ja niečo pohľadám, ale teraz rozbaľujem darčeky, a dýcham tú rodinnú pohodičku, tak snáď zajtra, priatelia...
... sa máš... ja budem doma až od 23. decembra, až do Nového roku, teraz sedím v robote, no keďže mám počítačovú prácu, občas sem môžem kuknúť, aj keď nei tak často, ako kedysi...
Občas ma chytá nostalgia, za starými časmi.... tiež sa to tu už mení, ale aj teraz je to tu zaujímavé, rada čítam debaty.
La Luna, ani ja nemám moc času, všetko sa mi mení... Dlhé roky som živnostníčila, teraz som v zamestnaneckom pomere, musím riešiť kopu iných vecí, ale čas na net si nájdem.
Veru, aj ja tu mám ľudí, ktorí mi jednoducho chýbajú, keď si ich dlhšie nečítam. Tak vždy aspoň nakuknem a keď je čas, tak aj sem tam čosi ťuknem.
spočiatku som mala pocit, že tvoje básne kopírujú príbeh, ktorý poznám...
Ale teraz už nie.
Napriek tomu ma napadá niečo, čo je možno od veci...
Keď bola moja dcéra menšia (mala tak štyri, päť rokov) bila som ju cez prerinu. Aby ju to ,,nebolelo", no aby vedela, že si zaslúži trest za to, že vyviedla niečo zlé. No, ju to nebolelo, lebo som ju šetrila, ale bolelo to mňa - tá mäkká perina mi proste úder vrátila do kĺbu ramena.
Tak je to aj vo vzťahoch - niekedy sú naše pocity také zmätené, že túžime udrieť, ale nie tak, aby sme ublížili, len ,,vychovávali" - a potom to bolí nás, miesto toho, koho chceme vychovávať.
Inak, tomu záveru rozumiem...
Možno, že slečna (či pani) nepoznala lepší liek, ako sa na Teba (ja by som to asi napísala inak, ty si to povedal tak riadne chlapsky, jadrne) - vy..........la. A mne to z toho, čo tu píšeš, vychádza, že si ju musel riadne zraniť, hlboko.
Vieš, Bolemír, sú rany, čo sa vedia zahojiť. A sú rany, čo bolia stále. Tá bolesť nedovolí odpustiť. Ani zabudnúť.
Nie Martinko... súto študentky žilinských škôl. Mala som besedu v knižnici a ony sa samé prihlásili, ta som sa rozhodla, že im budem robiť majstrovú.
:-)
Len som si spomenula, ako som kedysi chodila ja do učenia k VM... A myslím, že je čas splatiť to.
Ahoj, La Luna... :-)
Dávno som Ťa nevidela. Kde sa túlaš?
martinko, básničky zo starej kapsičky---
Pritrafilo sa mi, že mi osud pridal ďalších učňov, resp. učnice písmenkového remesla, tak som sa kvôli nim prehrabávala v svojich starých veciach a našla tam toto...
:-)
Inak moja teória je, že v tomto pretechnizovanom svete poézie nikdy nie je dosť. Vlastne je to asi to posledné, čo ešte naplno dokazuje, že človek má aj dušu.
ja sa hlásim... :-) Pec mám. Len si dones lopatu, na ktorej ťa do tej pece šupnem.
U nás áno, ale nie priamo v predajni, je tam taký menší obchodík s potrebami pre zvieratá a predávajú tam aj papagáje, škrečky, zajace, andulky, at´d.
To ti bolo veľmi milené, len to štekalo ako besné.
Kiš, kiš a ja už mám medovníky upečené, už sú aj lekvárom natreté a čokoládou obalené. Robievam medovníkové srdiečka.
:-)
Predbehla som ťa.
Ježiši, Bolemír, prečo toľko pesimizmu?
Na kraji sveta je veľký vodopád, stačí rozprestrieť ruky a myslieť si, že sú to krídla... Je to najkrajší pád, aky poznám.
Možno čakáš na nesprávnom mieste.
Čo ak nie je na kraji sveta, ale v tej vodopádovej priepasti?
Odporúčame