ahoj, Katka... Rada ťa tu vidím.
Pavol, odtiaľ, kde rinčia zbrane, múza uteká... A to boli ľudia, ktorým múza často klopala na dvere.
Občas tu hľadám mená, ktoré tu boli zo začiatku... Juraji, Kusi, SecreDiari, atď... Rada som ich čítavala.
Vtedy tu bolo pokojnejšie ovzdušie.
Vieš, keď sa tie tvoje texty zbavia politična, je v nich veľa múdrej krásy. A to mám rada.
:-)
Viera dvoch v čistý a pevný poriadok života... To snáď už ani neexistuje, Pavol...
Unforgiven, vždy som mala rada Tvoje básne, vedia siahnuť na dno ludskej duše.
Keď srdce bolí, tak žije...
Občas nakuknem, čo sa tu deje... Ale už akosi nemám toĺko času na písanie a blogovanie, ako kedysi.... Proste mi život privial iné veci, ktoré sú pre mňa teraz dôležitejšie.
ja mám doma malého osemmesačného vnuka - a s ním je pohľad na svet uplne iný. To dieťa je také drahé duši, že človek by najradšej vyberal smietku po smietke z toho zašpineného (nechcem napísať že zavšivaveného) sveta, len aby sa to naše dieťatko nestretlo s niečim, čo by ho zabolelo v dušičke.
Áno, Pavol, už je mi lepšie, mám taký hlúpy zvyk, že sa zo svojimi bolesťami sťahujem do ulity. :-))
Ale často sa zatúlam sem na blog a pozerám sa, čo je nové.
Čo sa týka tej cesty k Svedomiu, áno, dieťa (aj to s malým aj veĺkým D) je úžasným svetlom. Lenže vždy sa nájde nejaké to temné zákutie, kde vždy číha čosi, pred čím je ľudská duša slabá. Inak by sa nediali také hrozné veci, o akých píšeš.
Pavol, v dnešnej dobe má svedomie iba ten, kto o to bojuje - aby ho vôbec mal. Žiaľ, svet naokolo je už tak plný špinavých lákadiel, že je to boj bolestný a ťažký.
Nežné ako pohladenie a pritom také hlboké.
Radaťa čítam. A mám rada Tvoje metafory.
:-)
Dobrý deň, Martinko, aj všetci,
ďakujem za spomienku Parížanke aj anaJ (preňu osobitne... viem, čo to znamená odísť z blogu, nie je to ľahké, ale niekedy je to nevyhnutné, kvôli duševnej hygiene).
Marte - škoda, že si sa nezastavila, bola to veľmi milá a príjemná slávnosť. Osobne som veľmi rada, že z tých mojich ,,blogových čias" zostalo niečo konkrétne. Okrem pevných a krásnych priateľských pút, ktoré mám s Dobruškou, Martinom, ale aj inými, aj táto kniha. Verím, že nezostane len pri nej. ďalší, za koho momentálne bojujeme, je práve Martin. Radi by sme takto o rok krstili aj jeho knihu. Snáď sa zadarí.
Dore mi padlo toto čítanie... A som rada, že sú na svete ľudia, pre ktorých je láska to najdoležitejšie, už som prestala veriť, že aj takí existujú.
Ahoj, Maťko, vieš, so mnou je to ako s rastlinou. Potrebujem čas na kvitnutie, na zrelosť, ale aj na zimný spánok - a teraz moje príbehy prežívajú znovuzrodenie, hlboko zakopané v zemi...
Toto je asi jeden z najkrajších príbehov, aký som čítala... A vďaka, že si sa práve v tomto predvolebnom maxiguláši venoval takej hlbokej ľudskej téme.
Believero mio, a nebolí ťa ešte hlkavička z toľkých filozoficko-vedeckých úvah?
A kde si, že nie si pri počítači, ha?
:-)
Dobré rno, LaLuna... u nás Perinbabka dnes zase šantila, sme v bielom, ale sneh sa hneď aj topí, takže nič moc.
A máš pravdu, vždy sa snažím, aby moje písanie nebolo prvoplánové, tu to bol skôr pocit ako zámer, ale som rada, že si to tam našla.
Pá. Peknú nedeľu.
Belívko, ale veď tento začiatok sveta by bol iný... Nemohol by byť taký istý, lebo potom by to už nebol nový začiatok, ale starý začiatok.
A ktože by už chcel staré začiatky, ha?
Aj u nás bola dnes Perinbabka vľúdna, trošíčku nasnežilo, ale hne´d sa to aj topilo a v meste bolo pekne - také vyumývané. A ešte stále nám všade svietia Vianoce, tak je tu romantika.
Odporúčame