Paradoxy života
Byrs, som rada, že čítam údre slová... máš pravdu, ja by som zo svojej praxe mohla rozprávať mnohé príbehy,ako štát vyrába bezdomovcov zo svojich vlastných občanov - najprv im vezme prácu, potom sú nútení urobiť si živonosť, lebo inak sa k novému zamestnaniu nedostanú - veď kto už dnes zamestná kohosi na plný pracovný pomer, že? no a po roku, dvoch ich im aj tak povedia dovidenia - no ale to už treba platiť kadečo (odvody, dane) a keď niet z čoho, hodia Ti na krk exekútora, ten Ti vezme strechu nad hlavou - a je z Teba bezdomovec, poťažme bezdomovkyňa, ktorú kdesi znásilní nejký iný bezdomovec a keď má dieťa, tak jej nezostáva pre neho nič iné, len to hniezdo záchrany...
Kedysi boli rady na banány a autá, no neboli exekúcie, aspoň nie v takom rozsahu ako dnes...
Kedysi sme mávali dovolenky na Dubníku, v drevených chatkách, no nemali sme bezdomovcov
Kedysi sme dvadsať rokov čakali na družstevné byty, no keď sme ich dostali, žiaden exekútor nám ich nemohol vziať.
A dnes?