doteraz som si myslela, že je možné zmrzačiť dušu, pretože je najcitlivejšia, najtvárnejšia, ale Duch?
Nie je v našej moci...
Skôr je to o tom, čo si písal na začiatku. Čo vpustíme do seba, do našich domovov, do nás samých,, do chrámu nášho ja.
:-)
doteraz som si myslela, že je možné zmrzačiť dušu, pretože je najcitlivejšia, najtvárnejšia, ale Duch?
Nie je v našej moci...
Skôr je to o tom, čo si písal na začiatku. Čo vpustíme do seba, do našich domovov, do nás samých,, do chrámu nášho ja.
:-)
Ja som Ti včera piekla takú dobrotu - plnený chlieb, klasické cesto a do toho tvarohovo - mäsovu plnku. fajnôtka. Chlapci mi to hneď spapkali.
No, tamer som podľahla aj psiemu pokušeniu - mali totiž v Tescu strašne zlatého psíčka a veru pokúšalo ma, vzia´t si ho domov, ale potom som si spomenula na to, že tam máme mačacinec a teraz už aj Hugolína čaká malé -- no ešte by toho psíka udlávili a ja by somt o neprežila!
:-)
Pavol, vieš, keby Duch nepotreboval hmotu, neboli by sme stvorení v tele...
Takže aj Telo potrebuje svoje.
Aj keď priznávam, že zabezpečenie toho, čo potrebuje naše telo, nás natoľko občas zamestnávame, že zabúdame na to, čo potrebuje Duch.
Hm, Pavol, to je hádanka?
Na Štedrý deň už nevpúšťam nikoho, to ,,moje" - láska pokoj nádej, radosť požehnanie tam predsa už musí byť...
A iných hostí, čo by ich mohli vyhnať, už nevpúšťam.
Vidíš, a ja mám také obrátky, že už ani nevnímam, ako postupne šediviem.
:-)
Ty, ale napriek tomu sa cítim šťastná...
Veru, to počasie ma celkom doplietlo. Vôbec nie je vianočné. Stále mám pocit, že je začiatok októbra a do vianoc ďaleko.
Aj teraz tu na mňa v robote praží slnko cez okno...
:-)
Zaza, mne sa zmenil život, cítim sa uponáhľano a fakt neviem, čo skôr, ale zas musím priznať, že sa mi to tak páči, aspoň mám čo robiť, a navyše, už sme v deviatom mesiaci a furt čakám, že sa už ten náš Malý princ narodí, bože, ja som Ti z toho taká nervózna, stále myslím na to, či máme všetko, čo potrebuje, či nič nechýba a nech to dopadne dobre.
Hektika ma tu drtí.
Ale inak Vianoce sú fajn, aj ja sa moc teším, že budem so svojími, aj keď nemám čas na prípravu toho tipického vioanočného koloritu, aký u nás býva.
Juraji, veĺmi Ti držím palce. Je to strašne ťažké. A najmä nenechať sa až natoľko otriasť udalosťami, ktoré Ti spadnú na hlavu, aby si stratil vieru... v seba, v Boha. Ja som fakt mala namále, ale nejako som to ustála.
Juraji, je to o tom, či počujeme ten odkaz...
ja Ti neviem, či mám až taký zhon, alebo čo, ale naozaj nemám pocit, že sú už Vianoce. V sobotu sme boli s Peťom na potulky mestom, a mesto takmer prázdne...
Stále len robíme, robíme, makáme, makáme. Ale možno som bola len rozmaznaná predošlým obdobím, keď som živnostníčila a robila som si s časom, čo chcem.
Ale inak sa dá... Peňazí je síce stále málo, ale keď si upečiem domáci chlebík a k tomu bravčový plnený bôčik, tak je svet OK.
Nie, moja rodina je z Bratislavy, to len ja som ušla sem na sever, lebo sa mi tu páči.
:-)
To nehovor ani omylom, politika kazí ľudí a ja som vďačná za svoju naivnú dušičku, ktorá ešte vždy verí, že raz dobro zvíťazí.
:-)
Z Kysúc? Včera som bola v kysuckom Novom meste... Majú tam celkom fajn pizzeriu v centre mesta, je súčasťou menšeho, ale veĺmi pekného hotela.
Kysučanov Žilinčania berú ako Bratislavčania Záhorákov, ale ja mám rada kysuckú náturu.
Je ako voda z potoka. Vidíš až na dno.
Inak toto je dosť srandovné... Ja vždy napíšem čosi s nevinným úmyslom, viac menej o ľuďoch z mojho najbližšieho orkuhu - buď rodiny, priateľov či práce - a často na to našívajú aj kohosi z politiky.
Nie, Branko, tá schudnutá pani s platinovými vlasmi nebýva mojou inšpiráciou, ani jej kamaráti.
Jej ha, ani som si nevšimla, že aj tu sú nejaké komenty...
Bulharský deduško? Iste som čítala nejaké, ale u som toho čítala toĺko, že mi to akosi splýva...
No, dnes je tendendcia, zľahčovať, resp odsudzovať morálne posolstvo rozprávok, ono to totiž veľmí ľahko vie skĺznuť do moralizovania.
Ja rozprávky s morálom píšem vtedy, keď chcem niekomu niečo povedať, ale je taký zadubený, že to nejde priamo. Tak sa z toho ,,vyříkam" ako by povedali bratia Česi aspoň v rozprávkach.
Ta sa aj mne páčila, ale terazky rozmýšľam, či sú nejaké od Žiliny... Tuším si pamätám iba jednu, niečo o Rajčianke, ale neviem to vyloviť z hlavy.
Branko, vieš, keď som sa mala narodiť, tak sa hádal čert s anjelom, že do ktorej strany ma strčia. Anjel ťahal čerta za chvost, a čert zas šklbal anjelovi perie z krídiel. Oboch to bolelo, obaja na seba kričali, bili sa a tĺkli, čert ma chcel pre ľavých a anjel pre pravých. A ja keď som videla, akú kuca pacu robia, tak strašne som sa naĺakala, že od tých čias utekám od politiky tak ďaleko, ako sa len dá.
:-))
Odporúčame