... no a ako svedčí tento text, ja tomu svojmu rozprávam príbehy ešte skôr, ako sa narodí.
:-))
... no a ako svedčí tento text, ja tomu svojmu rozprávam príbehy ešte skôr, ako sa narodí.
:-))
Áno, je to nádherný pocit, Laci...
Rozmnožím medzi blogermi rady babín a dedulov.
:-)
Ďakujem, Marti... Mala som ho už vlastne napísaný dlhšie, len som sa trochu ošívala... Kým to nebude potvrdené lekárom. Ale už máme ,,bumážku", tak sa môžeme na príchod anjelika chystať.
Zaza, hm, je to úžasný pocit... A rozmýšľam, či sa to stalo iba mne, alebo aj iným, že pomaly mám z vnúčatka väčšiu radosť, ako keď som bola tehotná ja.
Ďakujem všetkým za pristavenie, ja som asi taká správna babina, ktorá je nervóznejšia ako mamina, a hoci sa anjelik chystá stať človiečikom v inom bruchu a nie mojom, mám pocit, akoby som ho nosila ja... Teda nosím ho prinajmenšom v srdci.
:-)))
veru, veru, vytešujeme sa a tešíme a šup rýchlo do obchodu, kupovať anjelikovi, čo treba!
Pavol, ďakujem, myslím si, že je to naopak, ten anjelik je dar, veľký, a skutočne sa nesmierne teším.
Loraks, vieš, čo je zaujímavé? Že vlastne z Tvojho pohľadu potom boli pravými vyznávačmi práve Ariánci - tí, ktorých neskôr vyhlásili za heretikov.
Belívčo, áno, uleteli - rovno ku mne... :-)))
A dnes mám pohár prázdny a sucho v ústach. Idem si radšej varit kávu.
Hm, Martinko, to je tak, srdce, čo nie je schopné už nič cítiť, je asi najväčším trestom pre ludí... A takých sŕdc je čoraz viac.
ahoj, Kussik, ja som zas bola vo Veľkom Rovnom, tam som sa rozprávala s potokom, a ten Ti mi povedal také parády, že som hneď zatúžila bývať tam... Je tam nádherne, zdravý kus Slovenska bez civilizačných neduhov, hm, zostala by som tam v tej nazapadnutejšej drevenici bez elektriky a bez plynu, len pri petrolejke, keby som mohla.
.... bola som vtedy dieťa, malé, čo ničomu nerozumelo... no dodnes si pamätám mená, o ktorých píšete, pani Anka... Častokrát sa u nás spomínali. mali sme veĺké biele, dvojkrídlové presklenené dvere. Oddeľovali predsieň od obyvačky. ,,Veľkí" dospeláci búrlivo debatovali v obyvačke, a my, deti, sme sa hrali v predsieni...
Pani Anka, Vy máte nevšednú schopnosť - vtlačiť do politična takú obyčajnú, ľudskú človečinu... Zvyčajne to býva naopak, väčšina diskutérov a blogerov sa snaží aj z tej najobyčajnejšej človečiny spraviť politično.
keby som si mohla želať, tak by som si želala, aby už nikdy nikoho zbytočne nebolelo srdce ani obrazne, ani doslovne...
ale sa to nedá....
Tak radšej želám všetkým, aby ich srdcia boli schopné cítiť rovnako bolesť ako radosť, pretože iba tí, čo vedia cítiť, si môžu byt istí, že nemajú srdce z kameňa.
Belívko, áno, tí naši Vševedovia a Svätí majú kadejaké móresy... A môj Dedo Vševedo mal všetko, len nie tri zlaté vlasy na hlave a tak mi povedal, že miesto troch želaní mi splní sto. A ja až dodnes neviem, čo si želať...
:-))
Odporúčame