... ale no tak, to môžeme zájsť ešte ďalej, do Egypta a každej starovekej spoločnosti, kde kvitla homosexualita a krvismilné partnerstvá zaručovali ,,rovnosť bohom".
... ale no tak, to môžeme zájsť ešte ďalej, do Egypta a každej starovekej spoločnosti, kde kvitla homosexualita a krvismilné partnerstvá zaručovali ,,rovnosť bohom".
Milan, v tomto prípade, žiaľ, tvrdo nastupuje drezúra cirkvi, ktorá vnucuje ženám z týchto kruhov pocit šťastia ako jedinú možnosť. Byť nespokojná s daným stavom je hriech, ktorý Ti prinesie problém nielen v manželstve, ale aj v spoločenstve. Tam je taká úzka previazanosť, že všetci všetko vedia (vďaka spoločným spovediam). Nepoznám účinnejší spôsob, ako sa zbaviť vlastnej individuality a vlastného prežívania, než vstúpiť do takýchto kruhov. Antikoncepcia je tu zakázaná a žena ,,musí" byť šťastná, ak rodí každý rok ako plodná hruštička. O tom, že niečo vyštudovala a mohla by byť úspešná v zamestnaní, tak o tom nemôže ani len snívať, pretože jej povinnosťou je podriadiť sa mužovi. Tak takéto je to ,,ich" šťastie...
Milan, ja by som Ti aspo%n raz dopriala rozkoš z vlastného rodenia... :-)) Potom by si vedel, že žena navždy zostane ženou a žiadna emancipácia na tom nikdy nič nezmení.
Aha... Idem si to ,,skuknúť...
Bola som v meste a vidím, že ste sa tu rozdebatovali... Mňa by zaujímal aj názor druhej strany, niekoho, kto sám seba označuje za ,,hlboko veriaceho", lebo pre takých ľudí je sex pred manželstvom skutočne tabu. Prijala by som však ich ,,uprimnú spoveď", či sú naozaj šťastní, alebo len naučení svoje skutočné pocity dobre skrývať, pretože ich považujú za hriešne.
Takže pre mňa skôr pripadá v úvahu tá druhá alternatíva. Predpokladám, že málokedy ,,motyka vystrelí" a stretne sa panic s pannou v svadobnej posteli tak, že im to tam až do konca života bude klapať.
No a netreba zabudnúť na to, že sa modlia pred samotným aktom. Oni to FAKT robia. Teda aspoň niektorí.
:-))
Hejjj... Dobrééé...
Ale občas vedia aj niečo celkom dobre vymyslieť. Napríklad moj kamarát Imko Kupec, básnik, vymyslel takýto aforizmus:
Dilema
... a čo bolo skôr -
praženica,
alebo grilované kurča ?
Fíha, žeby hriešny, zakázaný raj, do ktorého pán farár nesmel nahliadnuť ani cez kľúčovú dierku?
Zaza, no a presne na tomto vidieť, že určité modely, ktoré nám vypracovala cirkev, sú skutočne ,,mačkou vo vreci". Tvoj kolega dopadol šťastne (aj keď je otazne, či naozaj, lebo vo ,,veriacich" rodinách sa veĺmi veľa tragédií drží pod pokrievkou), dvojica z tohto príbehu sa rozviedla (aj keď to uzavriem hapyandom a nie rozvodom, až tak ďaleko som to nenapísala)...
Len aby tých pätnásť minút netrvalo až do súdneho dňa!
:-)
Hm, mozno som sa zle vyjadrila... Platená slúžka je pre mňa skôr pomocnica, teda tá, čo ponúka svoj diel pomoci pri nejakom druhu činnosti... Kým slúžka je skôr tá, ktorá má povinnost robiť bez nároku na mzdu (nemyslím tým len finančnú). Takéto postavenie žien je skutočne dehonestujúce ...
Čo sa týka emancipácie, nie som príliš jej zástanca. V evolúcii je žena proste tou krehkejšou, slabšou, potrebuje oporu... Je proti prírode, ak má byť ona ekonomickou a sociálnou podperou, čo drží muža, resp. rodinu miesto neho.
Mars :-)))
Asi tak nejak.
Milan, ak mám povedať pravdu, ani mňa nejaký koncept rovnosti nezaujíma... Ja len proste chcem byť ŽENOU a nie SLÚŽKOU. Chcem byť ženou všade, doma, pri deťoch, v zamestnaní, s priateľkami, s priateľmi, na výlete, na pracovnej večeri - proste všade.
Lenže niektorí muži si mýlia status ženy so statusom slúžky ... a žial, práve v cirkevných spoločenstvách, o ktorých píšem, je to priam zákon. Žena je na to, aby posluhovala mužovi, rodine, deťom... Je to proste ,,biblické"...
... a odretá vlastným nosom!
:-)))
Mám na ňom riadnu hrču!
Poprad, a veru, také príbehy sa čítajú lepšie,aj keď sú neuveriteľné, ako večné politické hašterenia
Áno, priateľu Byrs, v tomto máte pravdu... Bola to téma, ktorej som sa veĺmi dlho bála dotknúť. Ľahšie sa píšu rozprávky... Lebo toto nebolo nejaké teologické učenie, toto bol konkrítny život, s konkrétnym dopadom... A mal korene v prežitom. Je to proste príbeh z menšinovej spoločnosti, aký sa pred očami majority málokedy odohráva. Bol žitý za zavretými dverami modlitebne.
No vidíte, pani Anka, pri Vás si človek aj vlastný život zrekapituluje... Už som Vám písala, že otec istý čas pracoval s Husákom... Tak som v tieni UV KSČ prežila prvé roky svojho života. Potom som sa dostala k druhému mantinelu - vydala som sa za ,,ortodoxne veriaceho", čo mojho otca skoro položilo na lopatky. Dlhé roky sme sa preto nekontaktovali a zmierili sme sa až pred jeho smrťou. A tak som radšej mimo všetkých izmov... A z každého rožku sa snažím vziať trošku.
Ale jeden príbeh mám: keď som sa vydávala, moj otec mi nechcel prísť na svadbu. Vraj je to proti jeho presvedčeniu, sediet po boku bigotných. Napokon sa tam predsa len dostavil. Prišiel totiž poňho kazateľ, čo ma sobášil. Posedeli si hodinku, dve a potom sa rozišli s takýmto slovami:
Keby bol každý komunista ako vy, tak by sa nám veriacim vodilo lepšie. A otec na to: keby bol každý veriaci ako vy, tak by aj svet bol lepší.
No, radšej s vlastnou chrbtovou kosťou, ako sa kazajkou!
:-))
... a tu by som tiež rozlišovala... sú tam síce aj sfanatizovaní, ktorí na vás zvolávajú trest Boží, ak vojdete do kostola v krátkych rukávoch a bez šatky na hlave, ale sú tam aj iní, sčítaní, rozhľadení...
... ale jedna vec je hodná zamyslenia: a to je postavenie žien v tých spoločenstvách. Tam nie je rovnoprávnosť, hoci je proklamovaná. Väčšina z nich je tak zmanipolovaná, že svoj osud prijímajú trpne, proste to tak musí byť ... je to tak dané Bohom a otcami viery... Iba málo z nich sa dokáže takémuto pohľadu vzoprieť a ešte menej z toho utiecť. Poznám prípad, keď si dievča (dcéra kazateľa) vzala ,,akože obráteného", z ktorého sa vykľul notoricky alkoholik. Bil ju, aj deti, no napriek tomu to nemohla s ním ukončiť, pretože rozvod je v týchto kruhoch nedoporučený - viac menej zakázaný. A tak trpela, trpela a trpí až dodnes.
Pani Anka, a veru, aj mňa vraciate do čias môjho detstva... pri vaších slovách sa vyplavujú spomienky... Azda to niekedy hodím do pľacu.
Byrs, napriek tomu, že mám s takýmto typom spoločenstiev bohaté, pätnásťročné skúsenosti, neodvažujem sa hadzať všetkých ľudí z nich do jedného vreca. Osobitnou kapitolou sú ,,pohlavári cirkvi", teda tí, čo sa učia manipulovať slovom v prospech cirkvi, sú na to vyškolení nielen doma, ale aj v zahraničí. Tak tí sa vedia posadiť k posteli umierajúceho človeka a slúbiť mu spasenie za prepísanie rodinného majetku, hoci za dverami stojí rodina dotyčného. Ale zas medzi tými dole, obyčajnými ovečkami, je mnoho ľudí, ktorí bberú svoju vieru úprimne, sú ochotní obetovať za druhých všetko, trpieť za nich, schopný maximálnych sociálnych obetí. Tam je to doslova na tredenie prosa od buriny.
Odporúčame