Už som si to prečítala, vďaka.
Prajem Ti velikánsku rybu a lovu zdar.
:-))
A nájdi si čas, je to ozaj zaujímavé, čo píšeš. Tu chyby nie sú dôležité.
Už som si to prečítala, vďaka.
Prajem Ti velikánsku rybu a lovu zdar.
:-))
A nájdi si čas, je to ozaj zaujímavé, čo píšeš. Tu chyby nie sú dôležité.
aj toto:
Sto mužov môže vytvoriť tábor, ale len jedna žena môže vytvoriť domov.
:-)))
A mne sa páči toto: Dcéra kraba neporodí vtáka.
Mal by si hodiť svoje zážitky na blog... To sa veľmi dobre číta. Sme tu prekŕmení politikou a nevidíme za svoj vlastný plot, celý svet posudzujeme cez prizmu vlastných okuliarí. Potrebujeme vidieť aj do susedov, za hranice, aby sa náš obzor trochu rozšíril.
Fíha, no, keby to tak Eva vedela, lenže čo chceš od mladej a naivnej?
Ale keď to tak meriam sama na sebe - ja Ti mám potom ohromné šťastie, lebo mám najlepšiu svokru na svete. Lepšiu než mamku.
Nooooo, keby tak Igor vedel, ako sa tu teraz smejem, tak by ma hádam aj zahlušil!
:-)))
Tak toto j parádany komentár... :-))) Mohol by si dať ešte niečo ďalšie o moslimských ženách...
Je to proste vec kultúrno-sociálnej interpretácie... V týchto zemepisných šírkach sme boli dvetisíc rokov vychovávaní ku kresťanskému vnímaniu sveta, a kresťanstvo v istých štádiach zmyslovosť veľmi potláčalo.... Sex vnímalo iba ako akt plodenia detí. Sú však iné kultúry, boli aj budú, kde vnímajú sexualitu uplne inak. A bolo to aj u nás pred kresťanstvom. U starých Slovanov bolo napríklad hanbou, ak sa žena išla vydávať ako panna. Znamenalo to, že nie je príťažlivá pre mužov.
Ďakujem, Zaza... Užijem si to a potom podám referát.
Nezažil si, lebo nie si žena... Ženské ,,dôvernosti" sú občas také dôverné, žeby sa chlapi čudovali. Najmä medzi mladými dievčatami. A veď si to všimni na weboch. To ani nie sú reálne priateľstvá, len internetové známosti, ale prečítaš si tam nielen s kým, ale aj koľkokrát.
Spa, ďakujem, ja to mám už napísané, len teraz môžem dať ešte dve časti zajtra a pozajtra a potom cestujem...
Čítanie na pokračovanie je mojou špecialitkou, mám rada širokorozvinuté príbehy. Tak keď sa vrátim z dovolenky, prinesiem Evu s novými zážitkami.
Pavol, ďakujem, už ju potrebujem ako soľ, u nás sa toho v poslednom čase vela zomlelo, tak si musím oddýchnuť.
... mala to napísané na čele... :-)))
Ale nie... Ale stačí sa zdôveriť jednej kolegyni - a je to...
Pavol, tento príbeh je dosť dlhý a zamotaný... ani neviem, či ho dokážem zverejniť celý, odchádzam v piatok na dovolenku, na desať dní, tak potom druhú časť Evinho príbehu dám až po návrate.
Tie slová,, ktoré jej Vierka povedala, nekrič hop, kým nepreskočíš, si však odskúšala na vlastnej koži. A asi najťažšie je premôcť ,,mámenie zmyslov", ak raz riadne udrú, potom je s tým ťažké bojovať a premôcť ich dokáže len silná osobnosť, ktorá má iné životné priority.
P. Fugedi, takéto veci zostávajú hlboko v duši, hoci sa nasýti aj iného, dobrého... a môže byť tým dobrým presýtená, lenže toto je stále kdesi dole, v podvedomí. Najťažšie sa liečia rany duše...
... áno, Pavol, pekne si to povedal...
anaj, to je vlastne aký sídliskový príbeh... a už je pokračovanie.
:-)))
Tak to sme dve.
Vidíte, pani Anička, a ja som zas vďačná za tých ,,tichých čitateľov", nie som taká bojovníčka, ako vy, a z tvrdých debát mávam obavy... Ak sa mi niečo také vyskytne na blogu, radšej sa stiahnem a odmlčím. Koľkokrát som sa rozhodovala, že už blogovanie nadobro zbalím. Ale tí moji tichí spoločníci - čitatelia, ma sem vždy dostali späť. Stačilo mi vidieť, ako mi narastajú kliky. Za tie tri, štyri roky, čo blogujem, (bola som na troch blogoch) sa to už blíži k štyristo tisíc klikom. A mne sa veru zdá nefér, odpustiť tých mojich duchov, keď ma stále čítajú.
:-)))
Odporúčame