Nejde o to nemat nazory.
kazdy ma nazor.
Ide o to s nazorom sa bytostne stotoznit.
myslenie a ucenie sa su komplexne vyrazy ktore vo svojej podstate znamenaju zmenu nazoru. Kto nazor zmenit nema zaujem, ten zomrie hlupy.
Podla mna je stotoznenie sa s nazorom prejavom masivneho ega, ktore nepripusti myslienku, ze by sa clovek mohol mylit.
Clovek bez nazoru, pripadne clovek s nazorom ktory je ochotny menit na zaklade novych poznatkov je clovek s otvorenou myslou.
Clovek ktory nie je ochotny svoj nazor menit je nieco ako tvrdohlavy hlupak (bez urazky)
Naozaj si myslis ze je spravne identifikovat sa s nazorom a vpodstate tvrdit ze bez toho nazoru nie som nic? Nie je to extremne nebezpecne?


