Mak pomáhal Hubočanovi v bránení, lebo Hamšík má bránenie na háku. Aj pri tom 2 góle Hubočana prečíslili a ten s tým kohútom sa len prizeral. Hubočan zase pomáhal Makovi pri útočení, pretože ľavý záložník Hamšík mal aj to na háku.
Mak pomáhal Hubočanovi v bránení, lebo Hamšík má bránenie na háku. Aj pri tom 2 góle Hubočana prečíslili a ten s tým kohútom sa len prizeral. Hubočan zase pomáhal Makovi pri útočení, pretože ľavý záložník Hamšík mal aj to na háku.
Naši hrali oslabení celý zápas. V poli sme mali len 9 hráčov.
Naschvál som sledoval Hamšíka, kedy sa prvýkrát dotkne lopty. Prvýkrát to bolo v 7 minúte a hneď z prvej to dal dozadu. Druhýkrát to bolo až v 23 minúte a tiež prihral dozadu Škriniarovi.
Nechápem jedno, prečo sa bojí Tarkovič a pred ním sa bál aj Hapal nepostaviť Hamšíka. Veď on je už dve sezóny odložený v penzióne v Číne.
Naši hrali oslabení iba s 9 hráčmi v poli.
Hamšík tam bol len do počtu, do hry sa nezapájal, neatakoval súpera.
Naschvál som ho sledoval kedy sa prvýkrát dotkne lopty. Prvýkrát to bolo v 7 minúte a dal hňeď z prvej dozadu. Druhýkrát to bolo až v 23 minúte a tiež prihral dozadu Škriniarovi.
Nechápem jedno, prečo sa bojí Tarkovič a pred ním sa bál aj Hapal nepostaviť Hamšíka. Veď on je už dve sezóny odložený v penzióne v Číne.
To číslo 94,7 je podozrivé. Je to vlastne zaokrúhľene 95 %. Nemal náhodou to číslo aj Mrtkovič pri celoplošnom testovaní?
Skrátka, potreboval číslo 95 a aby ho dosiahol dosadil si ostatné údaje.
Nebude to tak aj v tomto prípade?
Voľakedy za socíku išiel vtip :
Prišla za Štrougalom delegácia - študentov, dôchodcov, basistov. Chceli navýšiť príspevky od štátu - štipendium, dôchodok, vreckové.
Štrougal vyhovel dôchodcom, basistom, študentom nie. Keď sa ho Husák pýtal, prečo tak spravil vysvetlil to takto :
študovať už nebudeme, dôchodcami budeme a do basy sa ľahko dostaneme.
Aj v tomto prípade :
Prišla za Mrtkovičom delegácia učiteľov, majiteľov reštaurácii, cirkvi. Mrtkovič kostoly otvoril, reštiky a II stupeň škôl nie. Keď sa ho Naď opýtal prečo sa tak rozhodol povedal :
Do kostola chodím, do reštiky nie a školu keby som otvoril musela by prísť kobyla aj so žriebetami z Cypru.
My sme v zime chodili hrávať futbal do telocvičňe v Sokolovni a potom išli na pivo na stanicu. Telocvičňa bola zadarmo a pivo 10' stálo 0,90 Kčs.
Teraz chodí do tej telocvičňe vnučka, musí si platiť a pivo 10' stojí 1,3 €.
Viete, prečo nemôžu ísť školáci II stupňa do školy? Dôvod je jasný. Biela kobyla by musela z letného sídla prísť na Slovensko, lebo dcéry by museli do školy.
Takto to na diaľku cez internet funguje a nepotrebuje ďalšie pancierové auto.
Vymyslené príhody, ktoré sa každým rokom za socializmu nabaľovali a ešte viac potom za novodobého kapitalizmu.
Poviem taký príbeh, ktorý sa roky spomínal a každý tomu veril.
Mali sme na dvore studňu. Otec ju dal zachádzať škridlami, keď sa opravovala strecha, lebo aj tak tam bola zlá voda, pretože bol v blízkosti hnoj. To som bol ešte malý chlapec.
A teraz tá pointa. Mamka celé roky rozprávala, že tam, do tej studne spadli jednému dôstojníkovi zlaté hodinky, keď chodil na rande za jej sestrou. Počúvali sme to celé roky a nielen my.
Jedného dňa sa mamkin vnuk rozhodol, že tú studňu obnoví a voda sa bude používať na polievanie. Vytiahol aj všetku vodu, kopal aj nižšie, ako bolo pôvodné, no hodinky tam neboli.
Mamka nakoniec sama uznala, že to boli len vymyslené rozprávky niekoho, no sama nevedela že koho.
Videl som veľa zápasov Hamšíka, keď ešte hrával v Neapole a fandil mu. No išlo to s ním dolu vodou, lebo keď dostal prihrávku, ani sa nepozrel dopredu, ale hňeď z prvej prihrával zbrklo dozadu. Čiže prihrávky nemohli mať oči. Takmer v každom zápase bol vystriedaný a zápas otočili bez neho.
Ináč, hrával som stopéra v nižšej súťaži a najhoršie sa hralo, keď záložníci nebehali, lopta bola stále v obrane, nebolo si kedy oddýchnuť. Po takom zápase som nevládal chodiť.
No a tak to bolo aj so Škótskom vďaka Hamšíkovi.
Mikas? To je ten hovorca Mrtkoviča?
Vôl zostane volom, keď aj do Prešporka pôjde.
Na teba to pasuje ako rť na šerbel.
To mi pripomína časy minulé. Prišiel som na stredisko, na podnik a sekretárka vedúceho sa so smiechom zverila - práve som sa naučila nemčinu.
Vedúci vraj telefonoval s partnerskou firmou v Rakúsku a ona počúvala - já, já, já, noch ainmal bitte, já, já, noch ainmal bitte... Po skončení vedúci zahlásil - ako fajn som si podebatoval.
Takže takto fajn si po nemecky podebatoval asi aj Mrtkovič.
Mali sme aj matku a ona bola chorá a o ňu sa staral práve otec. Otec nakoniec skončil v liečebnom ústave. Keď som sa pýtal ošetrujúcej lekárky, aká je perspektíva na uzdravenie povedala, všetky orgány má zdravé, ale organizmus je vyčerpaný a asi ho už nepostavíme na nohy. Bol koža a kosť. Dva týždne chýbali, aby sa dožil 96 rokov. Matka ho prežila o rok.
Poučenie pre mňa, ale aj iných je, všetko treba robiť s mierou a treba sa šetriť. Hlavne v starobe
A prečo tá chudera ide vystúpiť pred kamerami 16. 11.20? To je aká udalosť v ten deň? Nieje sviatok až 17.11.20?
Alebo aj ona ide zastrašovať ľudí, ako hovorca Mrtkoviča, Mikulec?
No nič, ambasáda za plotom poslala noty a musí sa spievať.
Nebudem to rozpisovať podrobne, no otec mal názor, že keď prestane pracovať zomrie. A mal aj konkrétne prípady ktoré vždy spomínal. Koľkokrát som ho pristihol, ako rúbal drevo, povedal som mu, nech to už nechá, stačilo ja to dorobím. Nechal to, no neskôr som zistil, že ďalšie drevo je porúbané. Pritom ho nepotreboval, mal zásobu. Aj do obchodu sa vybral sám. Keď som to zistil, naštartoval som auto a išiel pre neho, aby nešiel ten kus cesty do kopca...
Máš pravdu v tom, že Škóti mali viac hráčov. Bolo to tak aj v zápase so S Írskom.
Neviem, prečo sa Tarkovič, ale aj pred ním Hapal bojí nepostaviť Hamšíka. Ten sa zase, ako aj predtým zbavoval lopty hňeď z prvej, žiadna prihrávka do šance, nulové atakovanie súpera, nulové bránenie. Takže to vyzeralo, ako keby sme mali o hráča menej. K vyrovnaniu hry prišlo až po jeho vystriedaní
Blbec sú ty a poriadny. Neviem, čo sa ti nepáči na mojom príspevku.
To je čo za nadpis - vydretá výhra?
Keď naši hokejisti na MS a doma poprehrávali čo sa dalo a aj čo sa nedalo, vtedy bol nadpis - naši po peknej hre napokon nevyhrali.
Lenže tam bol kanadský tréner a tam bolo treba sa poklonkovať a strkať sa do zadku.
Tu nejde ani tak o tú poštu, tu ide o zaužívaný rituál, na ktorý sú starí ľudia zvyknutí a niesu ochotní ho meniť. Nakoniec, je to aj určitá forma kontaktu s prostredím, s ľuďmi a celkovým spestrením si života.
Poznám to zo správania sa môjho otca, ktorý ako 94 ročný pravidelne chodil na dedine do obchodu, na poštu. Márne sme mu hovorili, nech si dá úhrady platiť priamo z účtu prevodom, nákupy mu zabezpečíme, on to odmietol, on musel ísť do terénu a zrealizovať to osobne.
No a keď už potom na tú poštu a ten obchod nemôhol, už to s ním išlo z kopca a napriek tomu, že bol zdravý zomrel.
Lenže on Sulo nieje Slovák, ale Nemec. Jeho rodiča a sestry sú Nemci a žijú v Nemecku. Žil tam aj on od svojich 8 rokov. Pokúšal sa aj študovať na VŠ, no neuspel.
Po prevrate v 89 sa vrátil na Slovensko a ďiaľkovo si urobil električkovú ekonomickú. Je nemecký agent a potrebuje sa nabaliť a potom sa vráti do Nemecka, lebo musí živiť rodinných príslušníkov, ktorým sa nedarí.
Odporúčame