Zástancovia politiky na jednu svetovú stranu s azimutom 270 stupňov by si mali nakúpiť zásoby Xanaxu. V nasledujúcich týždňoch ich budú potrebovať. Verím, že ich aspoň čiastočne upokojuje správa, že dáme zarobiť nášmu veľkému americkému bratovi.
Zástancovia politiky na jednu svetovú stranu s azimutom 270 stupňov by si mali nakúpiť zásoby Xanaxu. V nasledujúcich týždňoch ich budú potrebovať. Verím, že ich aspoň čiastočne upokojuje správa, že dáme zarobiť nášmu veľkému americkému bratovi.
Môžeme ich prirovnať k spotrebnej dani z hľadiska ekonomického účinku – zvyšujú cenu tovarov s vysokou uhlíkovou stopou a motivujú k úsporám, podobne ako daň z tabaku či pohonných hmôt. Právne však nejde o spotrebnú daň. Emisná povolenka je obchodovateľné právo vypustiť tonu CO₂ v systéme EU-ETS, ktorého celkový objem je limitovaný („cap“). Cenu neurčuje zákon, ale trh. Výnosy pre štát vznikajú len pri aukcii prvotných povoleniek, nie pri každej emisií ako pri dani. Povinnosť kupovať povolenky dopadá najmä na výrobcov elektriny, priemysel a od 2027 aj na distribútorov palív, nie priamo na konečných spotrebiteľov, hoci tí náklady nesú v cenách. Z daňového hľadiska teda ide skôr o regulačný systém s kvótnym obmedzením doplnený trhovou cenotvorbou, nie o harmonizovanú spotrebnú daň podľa smernice 2008/118/ES. Nazývať povolenky spotrebnou daňou je preto nepresné, hoci účel – internalizovať externé náklady – majú spoločný.
Modlím sa, aby sa EÚ čím skôr rozpadla, včera bolo neskoro. Veď nás len ožobračuje. O zvyšovaní daní a znižovaní životnej úrovne pred 20 rokmi nebola reč. Resp. nám nepovedali, že zvyšovanie životnej úrovne sa týka len euroúradníkov. Speje to k tomu, že budeme žiť ako naši predkovia pred 20 storočím. Celá rodina žila v jednej izbe aj spolu s domácimi zvieratami. Spalo sa na lavici okolo veľkej pece. Pec sa večer rozkúrila a teplo vydržalo do rána. Ak bola pec dostatočne veľká tak aj niekoľko dní. Čo majú robiť ľudia, ktorí majú 10-15 rokov do dôchodku. To sa akože majú na staré kolená zadĺžiť, aby mohli zaplatiť zateplenie domu, prerobenie elektriny a inštaláciu tepelného čerpadla ? A z čoho to majú zaplatiť ?
Sovietsky zväz sa rozpadol aj vďaka ekonomike a prázdnym obchodom. V 80-tych rokoch išlo na zbrojenie šialene veľa peňazí. Aktuálne Rusko míňa na obranu asi tretinu svojho rozpočtu. Bezprostredný kolaps nehrozí, ale v horizonte 10 rokov už áno a dopad môže byť tvrdý. Momentálne Rusko žije z úspor (zásoby zlata, fond národného bohatstva, štátne dlhopisy), ale nevydrží im to večne. O značný majetok prišlo Rusko vďaka krádeži finančných prostriedkov v EÚ.
Pred pár dňami sa Peskov chvastal, že Rusko má už „imunitu voči sankciám“, lebo sa vraj roky naučilo žiť pod tlakom.
A teraz zrazu volá Trumpove colné hrozby „nelegitímnymi“ – a pritom ani slovkom „ďakujem“ neocení, že by to podľa ich vlastnej propagandy malo posilniť domácu ekonomiku. Keby bol konzistentný, mal by povedať: „Len do toho, viac ciel znamená viac výroby v našich továrňach!“ Ale to by mu okamžite rozbilo naratív o „zlom Západe“, ktorý údajne útočí na nevinné Rusko. Režim musí hrať obe karty naraz: navonok sa tváriť ukrivdene a zároveň doma presviedčať, že všetko zvláda. Inak by si ľudia mohli všimnúť, že clá a sankcie v realite neznamenajú „imunitu“, ale padnutý rubeľ, chýbajúce technológie a rastúcu závislosť od Pekingu. Kto nevidí ten rozpor, nech si len počká na ďalší Peskovov obrat - zasa si sám protirečí.
Novela 40/2024 Z. z., ktorú presadila Ficova vláda, menila najmä majetkové a hospodárske paragrafy, ale sadzby za klasické násilné činy – vraždu (§ 145), ťažké ublíženie na zdraví (§ 155), lúpež (§ 188), znásilnenie (§ 199) či týranie blízkej osoby (§ 208) ostali na pôvodnej úrovni.
Vďaka za odkaz – článok hovorí presne to, čo tvrdím. Autori píšu, že extrémne a krátkodobé prívaly pribúdajú, kým „v oblastiach, kde priemerné ročné a sezónne úhrny klesajú“, rastie ich intenzita. Z pohľadu vlahy pre les je rozdiel, či spadne 50 mm počas troch hodín (odtečie, eroduje pôdu) alebo rovnaká dávka za týždeň.
Preto vysoký ročný súčet nezaručí, že stromy v lete nedostatkom vody neuschýnajú a požiare nehoria. SHMÚ text sám varuje pred "nebezpečenstvom extrémnych zrážok“, ktoré pôda nedokáže absorbovať.
Vysoký Dunaj je slabý argument: veľká rieka odráža zrážky v celom povodí (vrátane Álp), ale o vlahu pre pôdu rozhoduje lokálny dážď, distribúcia búrok a rýchlosť odtoku. Ak chceme predísť škodám, musíme riešiť sezónnu nerovnomernosť zrážok, pôdnu vlhkosť a prevenciu požiarov skôr, než prvý „megaoheň“ preverí pripravenosť. Ignorovať trend len preto, že minulý rok bol mokrejší, by bolo rovnako múdre, ako zahodiť poistku len preto, že dom ešte nevyhorel.
Rosomak777, ročný úhrn zrážok naozaj neustále „neláme rekordy“. SHMÚ ukazuje, že hoci 2023 patril medzi vlhšie roky, v lete zasiahlo sucho rôznej intenzity až 60 % územia a v júli bolo na severozápade miestami dokonca extrémne. Dôvod? Zrážky pribúdajú hlavne v zime a na jar, letné úhrny v nížinách dlhodobo klesajú, pričom výpar rastie s teplotou – výsledkom sú dlhšie suché periódy uprostred vegetačnej sezóny.
Adaptovaná klimatická stratégia SR preto varuje, že kombinácia letných horúčav a častejšieho sucha zvyšuje riziko lesných požiarov, hoci priemerný ročný úhrn môže zostať stabilný či dokonca mierne rásť.
Vďaka za článok. To boli čo za odborníci, ktorí predpovedali lesu v Slovenskom raji zánik ? Každý, kto má záhradu vie, čo s ňou stane, ak sa o ňu prestane starať na niekoľko rokov. V našich zemepisných šírkach je les prirodzeným biotopom. Väčšia časť územia Slovenska bola porastená lesmi až do príchodu človeka.
Takže podľa vás máme ignorovať dlhodobé trendy, pretože jedno leto je daždivejšie ? A s prípravnými opatreniami máme začať až po prvom veľkom požiari, ktorý spôsobí veľké materiálne škody ?
Fakt je, že pevnina sa otepľuje výrazne rýchlejšie ako oceány. Priemerná teplota v rokoch 2011-2020 bola o 1,09°C vyššia ako v rokoch 1850-1900. Z toho pevnina sa oteplila o 1,59°C a oceány o 0,88°C. Na Slovensku je tempo otepľovania vyššie. Od polovice minulého storočia sa priemerná ročná teplota vzduchu na Slovensku zvýšila o približne 2,0 °C. Z akých údajov vychádzajú vaše tvrdenia ? Máte vlastnú globálnu sieť meteorologických staníc ? Pochváľte sa.
Zdroje:
https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=121…
https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg1/downloads… strana 22, odsek A.1.2
Slnečná a veterná energia sú lacné, ak z rovnice vypustíme náklady na vyrovnávanie kolísajúceho výkonu. Nikto predsa nechce, aby elektrina mala časté výpadky. V každom okamihu musí platiť, že výroba sa rovná spotrebe. Ak elektrická sieť tento vzťah nedokáže udržať, dôjde k výpadku. Veterné a slnečné elektrárne potrebujú záložné zdroje, či už plynové turbíny alebo batériové úložiská. Nemôžeme počítať len s nákladmi na kúpu slnečných kolektorov. Slnko zájde za obzor a elektrina nikde. Podobný prípad je zima. Spotreba energie na kúrenie v januári vrcholí, ale slnečné články práve vtedy ako na potvoru dodávajú minimálny výkon a v noci už žiadny. To sú technické problémy, ktoré sa síce dajú zvládnuť, ale nie je to zadarmo. Ďalší problém obnoviteľných zdrojov je, že im chýba zotrvačnosť a teda sú náchylnejšie na výpadok. Klasické zdroje majú zotrvačnosť vďaka masívnym točivým strojom turbogenerátorom a teda dokážu tolerovať miernu nerovnováhu medzi výrobou a spotrebou elektrickej energie.
Viac ako polovica obcí na Slovensku nemá kanalizáciu, ale vy ste posadnutí Ruskom. Boli ste tam vôbec niekedy ?
Globálne otepľovanie sa dokazuje vzrastom priemernej teploty. Do výpočtu priemernej teploty vstupujú údaje z rôznych meteorologických staníc aj zo satelitných meraní. Meria sa dokonca aj teplota morskej vody. Voda má veľkú tepelnú kapacitu a v oceánoch je naakumulované obrovské teplo. Určite to nie je o tom, že sa zoberú dáta z jedného regiónu a prehlási sa to za dôkaz. Dáta, ktoré dokazujú, že sa planéta otepľuje, sú dostatočne robustné. Otepľuje sa väčšina regiónov vrátane Slovenska. Na Slovensku sa oteplilo o dva stupne oproti predindustriálnemu obdobiu. Je len málo regiónov, ktoré idú proti všeobecnému trendu. Pochopiteľne keď vzrastá priemerná teplota, aj teplotné rekordy sú prekračované častejšie, tak funguje štatistika.
Všeobecne nemám dôveru k finančným nástrojom, pretože ľudia, ktorí to propagujú, nenesú žiadnu zodpovednosť za svoje sľuby. Európska centrálna banka ešte v septembri 2021 prognózovala na rok 2022 dvojpercentnú infláciu. Realita bola úplne inde. "Expertom", ktorí nevedia predvídať vývoj ani na rok dopredu mám veriť, že vedia, čo bude o 30 rokov ?
Za jeden rok prestávkujem asi 5 €. Nemyslím si, že je správne dávať do hazardu stovky eur ročne. Ale čísla v článku sú podľa mňa nadhodnotené. My sa dnes nevieme zhodnúť ani na tom, aká je inflácia v roku X. Podľa toho, čo zarátate do spotrebného koša, vám môžu vyjsť úplne odlišné čísla. Všeobecne platí, že inflácia v sektore nehnuteľností je nadpriemerná. Moji rodičia kupovali rodinný dom v roku 1994 za 150 tisíc korún (5000 €), dnes má hodnotu okolo 70 tisíc €. Keď zo spotrebného koša dáte preč nehnuteľnosti, potom inflácia vyjde krásna. Každý normálny človek potrebuje niekde bývať a pritom finančné inštitúcie sa tvária, že je to nejaký luxus a nezohľadňujú ceny bývania v rôznych inflačných indexoch.
Po 30 rokoch pribudne na bankovkách zopár núl alebo medzitým príde menová reforma. 260€ budú drobné. Keď sa odpočíta vplyv inflácie, výnosy akcií nie sú nijak závratné. Niektoré veci zdraželi oproti situácii spred 4-5 rokov aj dvojnásobne.
Ti Židia sú ale šľachetní. Sedem paliet pre 2 mil. ľudí. Čistý marketing ala Matovič.
Nech sa páči čítanie na dlhé zimné večery.
Odporúčame