Pán minister školstva rozpráva nárečovou západoslovens. slovenčinou bez hlásky mäkkého ľ, často vsúva do reči čechizmy, nerozlišuje významy slov ranný (časť dňa) a raný(včasný) a pod.
Prváčence berú do rúk šlabikáre, v kt. poznávajú písmená slovens. abecedy, vrátane písmena Ľ, v reči zvuku ľ, poznávajú obrázky tých reálií, javov, v kt. sa ľ vyskytuje (ľudia, ľalia, ľan, ľad, Ľubica a pod.),ale napodiv väčšina našich politikov hlásku ľ v reči nepozná,akoby nikdy v živote nebrali šlabikáre do rúk, akoby si ani v tlačených textoch písmeno ľ nikdy nevšimli.A ide aj o politikov povolaním učiteľov,ktorí prekvapujú buď neochotou, buď nevedomosťou vyslovovať hlásku mäkké ľ.
Veľmi "úbohou" slovenčinou sa vyznamenávali bývalí ministri školstva a aj ten súčasný.
A treba si uvedomiť, že spisov. slovenský jazyk tu bol povýšený do úlohy štát.jazyka ,dokonca bol prijatý zákon o štátnom jazyku,ktorý absolútne nikto v SR nekontroluje, ani jeho nedodržiavanie nesankcionuje.
Kde je také niečo vo svete!


