Škoda,že taký dlhý - predlhý text,ale so zaujímavým obsahom, čoskoro zapadne pod vrstvou nových príspevkov, neraz charakteru záznamov v "denníčkoch".
Zaujímavá je aj skutočnosť, že autorom blogu o nevyhnutnosti nebáť sa stáť o suverenitu štátu,presadzovať ju tam, kde to treba, nezrádzať záujmy krajiny, ktorá je domovom či občana politika či nepolitika (to formulujem len parafrázovane) je autor s priezviskom bežným medzi maďarskými občanmi (nositeľom takého priezviska bol i jeden politik).
Väčšina občanov vníma vzťah k štátu, v ktorom žije, pracuje a ktorý je pre väčšinu i rodiskom (a to zväčša i pre generácie ich predkov) ako vzťah oddanosti k domovu,a to bez ohľadu na národnostnú príslušnosť.
Smutné je poznanie, že v tejto úchvatnej krajine medzi Tatrami a Dunajom žije aj nemálo takých občanov (dokonca na veľmi zodpovedných postoch),ktorí verejne požadujú podriaďovať záujmy štátu - záujmy Slovenska - záujmom cudziny. Za toto "poklonkovanie sa" cudzine očakávajú najmä osob.prospech.
