Vzdelanie by malo byť ako hudba. No vzdelávajú ešte univerzity?
V každom štáte je samozrejmosťou osvojovať si v rámci vzdelávania poznanie, kde, v akých situáciách musí platiť celonárodná, rep. celoštátna dohoda o reči,ktorá v istých situáciách všetkých používateľov reči (jazyka) zjednocuje (ide o spisovný jazyk či o štátny jazyk),
aj to, kde platí úplná sloboda vyjadrovania (samozrejme, obmedzovaná etikou,etiketou i zákonom), sloboda i v zmysle používania nespisovných jazykových prostriedkov - slangu, nárečia (najmä nárečie netreba zabúdať, je studnicou obohacovania aj spisovného jazyka) -
a takými situáciami, situáciami slobody vyjadrovania s výskytom nárečia i slangu, sú situácie súkromného života, folklór i isté produkty umenia, v ktorých je autorovým zámerom, aby postavy diel literárnych, filmových, divadených i iných druhov mediálnej tvorby rozprávali nárečím, slangom (ide teda o "autorský zámer").
Kde treba používať spisovný jazyk, o tom poúčajú štyri kodifikačné príručky spisovného jazyka. Poznávajú ich povinne už žiaci ZŠ.