Bolivaristický socializmus sa od toho v ČSSR pred 1989 podstatne líši. Je tam oveľa silnejší súkromný sektor a mnoho trhových prvkov.
Pokiaľ ide o to, že ľudia "nemajú čo žrať": Vo Venezuele hlad nie je, a dajú sa kúpiť i nedostatkové tovary, avšak nie v obchodoch s regulovanými cenami. Na ten nákup treba mať dosť peňazí a tie väčšine ľudí chýbajú. Napriek všetkým problémom je ale situácia s hladom a chudobou stále podstatne lepšia ako bola na konci 20. storočia. To si ľudia ešte pamätajú a aj preto je opozícii MUD stále početná skupina, ktorá sa hlási k socializmu, hoci nie bolivaristickému.
Pokiaľ ide o čísla inflácie, tie sú predmetom politického boja. Vládne údaje a údaje provládnych hodnotení sú skreslené, údaje západných mimovládnych organizácií zase často nadsadené. Reálne čísla inflácie je dosť zložité zistiť. Sú určite podstatne vyššie než tie oficiálne.


