Presnejšie rodíme sa sem preto, lebo sme v stave odporu. Príčina - napr. nedokážeme sa prijať taký aký sme. U mňa iste jedna z príčin prečo som tu.
Presnejšie rodíme sa sem preto, lebo sme v stave odporu. Príčina - napr. nedokážeme sa prijať taký aký sme. U mňa iste jedna z príčin prečo som tu.
Každý z nás sa rozhoduje a jeho rozhodnutia majú následky. Nie však preto, že by nás súdil nejaký Boh,ale preto, že tak to tu funguje(zákon karmy). Rodíme sa a sme nevedomí, preto sa časť z nás riadi iba svojimi skúsenosťami, až kým sa nenaučí nechať si poradiť. Znova je tu idea Boha nadbytočná, ak získame dostatok skúseností naučíme sa riadiť svoj život tak, aby sme dosiahli to čo chceme(spravidla je to chcené prežívanie).
Nikto nás súdiť nebude, na to si väčšina z nás vystačí sama, na Zem sa rodíme aj preto, že sami seba nemáme veľmi v láske.
Nemám problém priznať sa ak niečomu nerozumiem, ale za tým čo napíšem si stojím.
Som rád, že ty skorpion tomu tak dobre rozumieš, keď aj Filip jeden z 12 apoštolov s tým zjavne mal problém...
Ak Boh hľadá tých čo by Ho uctievali nie je Bohom. Je to nejaký chudák, ktorý túži po moci a energii od svojich ovečiek. Taká je pravda o vašom Bohu, kto ju nevidí je slepý a zaslúži si svoj osud.
Tie verše z Jána som si schválne pozrel a zdá sa, že ten čo to písal alebo prekladal s nimi mal značný problém, tak ako mám aj ja. Píše tam o tom, že ostatní už poznajú otca, že Ho videli a Filip ho žiada, aby mu ukázal otca. To znie ako by sa rozprávali dvaja kde každý hovorí o niečom inom. Toto použiť ako dôkaz je nečestné pretože nevieme ako to bolo myslené z oboch strán. Veľmi mi to pripomína to Oshove nepozeraj na prst, ktorý ti ukazuje na Mesiac. Ježiš sa nám snaží niečo naznačiť, ale pisateľ a preklady to už tak zamotali, že sa tomu nedá rozumieť.
Osho hovoril o prste ukazujúcom na Mesiac, nemáme si všímať aký je, ale to kam ukazuje. Slovami Pravdu nemožno predať možno ju len naznačiť.
Květoslav Minařík hovoril o nutnosti prebývať v oboch svetoch naraz. Ježišove nie som z tohto sveta.
Jiří Vacek hovorí o nutnosti poznať svoje pravé ja, ktoré v sebe zahrnuje myseľ, telo i celý svet.
Tento blog zavádza. V skutočnosti Ježiš Pilátovi nič neodpovedal, ale nie pre spôsob ako sa Pilát pýtal(ako nechutne autor blogu manipuluje, ako by bol v situácii prítomný). Odpovedal mlčaním z toho istého dôvodu ako napr. Buddha na podobnú otázku. A ten dôvod je, že Pravda sa nedá vysloviť, keď sa vysloví už nie je Pravdou. Pravda je mimo mysle, Pravda môže byť len prežitá. Toto tvrdia všetci Majstri a Ježiš nebol žiadnou výnimkou.
Píšeš o zvrchovanom vládcovi vesmíru, takže nakoniec nebude taký zvrchovaný ako som si myslel. Zákony, ktoré ovládajú moje telo, neovládajú moju myseľ aspoň nie v tom zmysle, aby som vôbec uvažoval o tom, že nejaký Jehova z biblie by mohol byť stvoriteľom(tým samozrejme nepopieram to, že za všetkým stvoreným je nestvorené, ktoré to vytvára).
Protirečí si minimálne v tom, že mne ten váš boh nevládne. Pre mňa je teda to vaše tvrdenie popreté. Ja som dôkaz vyvrátenia vašej viery.
Personifikácia síl, ktoré v nás pôsobia je vhodná na určitom stupni vývoja(nie moc vysokom). Ak človek dospeje pochopí, že vonkajší svet je len odrazom jeho vnútra.
Všimnime si ako nás všemohúci Boh zaťahuje do svojho boja so satanom. Nemusíme sa dať doňho zatiahnuť. Niekde som čítal o tkzv. sivých anjeloch, ktorí nestoja na žiadnej strane...
Rozum stojí vyššie ako cit alebo pocit. Nie sú však oddelené, mnohokrát myšlienka nasleduje pocit a naopak. Napr. Niekto spraví niečo čo vás dokáže nahnevať, vy si to uvedomíte - prejde myšlienka a tesne za ňou sa vo vás dvíha vlna hnevu...
Rozum a inteligencia sú dve rôzne veci, inteligencia ide ruka v ruke s odosobnením. Ak sa dokážeme dívať na svet zobďaleč ho vidíme lepšie - uvedomujeme si toho viac a náš pohľad nie je taký skreslený...
V pohode, viem že Kristus bol iste veľký človek, ale veriť tomu, že bol jednorodený boží syn, ktorý z nás prišiel sňať hriechy tým, že sa nechal zabiť mučeníckou smrťou, to mi moja hlava neberie, nemá to v sebe žiadnu logiku.
Stvorenie nefunguje ako nejaké kráľovstvo kde by jeden šéfoval, tak to bolo voľakedy na Zemi. Všetky duše sú si v stvorení rovné, všetky sú súčasťou jediného, takže tu nemôže byť jednorodený syn boží, všetci sme.
Tiež som to dlho nechápal, prečo som sem prišiel tak trpieť?
Z pohľadu duše to môže ale vyzerať úplne inak. Predstav si, že si večný, pociťuješ stále božiu prítomnosť, blaženosť. Výlet do ľudského života plného utrpenia môže byť v takom prípade veľmi poučný a inšpirujúci...
Duša zrejme vzniká "holá", postupne si na seba dokáže nabaliť obaly rôzneho druhu - t.j. hrá sa rôzne hry na stvorenie, napr. ľudskú v tomto vesmíre... Až sa tú hru nakoniec naučí hrať a tak prejde zase inam, večnosť je potrebné niečim vyplniť...
Duša nie je hriešna, keď sem príde v ľudskom tele, je to len pridanie jedného z jej vonkajších obalov.
Z pohľadu duše je zrodenie na Zemi len jeden zo série životov v ktorom sa môže niečo naučiť a to nielen to dobré ale aj napr. si zakúsiť rolu vraha... Koncept hriechu je nadbytočný, zákon karmy funguje a v ďalšom vtelení si možno duša zvolí skúsenosť obete.
Koncept hriechu je možno dobrý na to, aby sa človek prijal taký aký je, aby odstránil odpor, tam by to mohlo fungovať.
Čo z toho čo si napísal popiera reinkarnáciu?
Zle si to napísal, kresťanstvo teda aspoň to čo z neho spravili všetky koncily na ktorých sa hlasovalo!!!(ako možno hlasovať o realite) o predmete viery popiera reinkarnáciu.
Ranné kresťanstvo zrejme vyznávalo reinkarnáciu, Ježiš sa k nej síce nevyjadroval, ale v tých časoch to bolo všeobecné presvedčenie, ktoré si našlo cestu z východu. Až v r. 553 na druhom carihradskom koncile sa to zmenilo. Na tomto zmanipulovanom koncile, na ktorý boli pozvaní len zástupcovia(biskupy) z východu bolo zavrhnuté origenovo učenie o preexistencii duše(reinkarnácia). Celý koncil sa odohral v réžii Theodory manželky cisára Justiniána. To bola artistka, ktorá v cirkuse jazdila na šelmách - podobnosť s očakávaných antikristom asi nebola náhodná. Ona zmenila zásadným spôsobom kresťanstvo. Mimochodom vtedajší pápež Vigilius na koncile prítomný nebol a po ňom ho Thedora väznila roky až kým výsledky koncilu nepodpísal...
Skorpion čo je na tom filozofického keď poznáš svoju existenciu? To ako funguje naše vnútro a pri tom(výskume) objavíš svoje skutočné ja, ktoré je pozorovateľom toho všetkého? V tom nie je ani zbla nejakej filozofie, je to len čistá kryštalická realita, o ktorej sa môže presvedčiť každý. Na to je potrebné len úsilie a vytrvalosť a to nemá každý...
Každý sa programujeme v detstve, myslíš, že ty si výnimkou?
Práca na sebe spočíva v odprogramovaní sa a nie je to nič jednoduchého, to mi ver.
Pravda nie je poznateľná mysľou, myseľ ju len dokáže viac či menej správne popísať, ale vždy to bude len popis,tak ako mapa nie je terénom, tak ani myšlienky nie sú realitou.
Pravdou je, že tento život je zložený z procesov, neexistuje tu nič statické. Myšlienka príde, zlomok sekundy trvá a odíde, a tak je to so všetkým s pocitmi, vnemami a ich uvedomovaním si.
My z toho čo vnímame odlišujeme vnútorné od vonkajšieho, to je zrod individuality. My sme sa to(oddelovanie) ako maličkí naučili od ostatných ľudí. V skutočnosti je to len naša voľba, my sme vždy to vonkajšie aj to vnútorné(teda celou situáciou) a v našom vnímaní v tom niet rozdielu.
Od individuality je len krok k egu, teda stotožňovaním sa s tým čo prežívame - niečo z toho(naše telo, osobnosť, vzťahy, myšlienky, pocity, city) považujeme za ja. V podstate sme si vytvorili predstavu čo naše ja predstavuje. A toto ja sa snažíme v každej situácii rozlíšiť. Je to náš výtvor, daná situácia nič také ako ego neobsahuje.
Taká je pravda
Jo, jo všetci sú agenti, len skorpion má pravdu. Presne takto vyzerá väzenie z jediného správneho názoru...
Odporúčame