V tomto prípade musím dať Jankovi za pravdu, niektoré časti starého zákona sú inšpirované temnou silou, kresťan by dnes písal satanom. Ja by som písal archontami, ale to nie je dôležité.
V tomto prípade musím dať Jankovi za pravdu, niektoré časti starého zákona sú inšpirované temnou silou, kresťan by dnes písal satanom. Ja by som písal archontami, ale to nie je dôležité.
Na tejto planéte? Pre plebs nie je žiaden, všetko sa tají a kamufluje. Uvedomujem si, že zniem ako paranoik alebo tak niečo. Je to však moje presvedčenie, ale nemám z toho žiadenu psychickú traumu. Beriem to ako fakt. Snažím sa overovať si veci z viacerých zdrojov, ale aj tak človek nemá istotu...
Biblia pre mňa určite nie je historickou knihou, veď to tu aj píšem. Mieril som napríklad na pôvod pyramíd rozosiatych po celom svete(Bosna, Čína, plošina Nazca, veľké v Gíze),sfingy, kamenných megalitov(Libanon, Rusko, južná Amerika)...
Možno máš pravdu, moja nedôvera k mainstream archeológii(histórii) však zostala neotrasená(:-)).
Na rozdiel od spomenutých národov, biblia túto legendu opísala. Možno nie od sumerov(akkaďanov - Atrachasís) ale od nejakého skoršieho zdroja. To však nič nemení na tom, že je to upravený opis.
Ostatne dôkazy o potope sa dajú nájsť na celom svete, čo to bolo za potopu a prečo sa nám tají je otázka. Len tak tu dávam na zamyslenie, že predchádzajúca veľká civilizácia(Atlantída) bola zničená potopením sa minimálne veľkých ostrovov, čo muselo vyvolať cunami obrovských rozmerov.
Ako som písal vyššie, naša úroveň chápania reality formuje naše odpovede na základné otázky, a tým nechcem nikoho povyšovať či ponižovať, je to len konštatovanie faktu.
Ako to vidím ja tak umiestňovanie Stvoriteľa či Satana(kladný alebo záporný princíp) mimo nás samých je tiež len určitý pohľad na svet. Ja som tento pohľad už opustil, oni sú v nás, sú našou súčasťou, aj keď určité zdroje tvrdia, že ten záporný nie nevyhnutne. V mojej osobe je záporný princíp trvale prítomný.
Výborná debata Leonfill, ak by si mal chuť na duchovnejšiu nenáboženskú literatúru odporúčam Jane Roberts: Seth hovorí(alebo v češtine Sethovy promluvy tie sa dajú stiahnuť free v pdf).
Dnes ak sa človek zaujíma o duchovno môže obísť všetky náboženstvá a cirkvi a predsa sa dostane ku kvalitným duchovným informáciám.
Naše názory na činnosť cirkvi v stredoveku sa veľmi približujú.
Leonfill toto je ale skôr materiálny pohľad na život. Ponúknem tu aj ten duchovný : sme nesmrteľné duše, ktoré sa rodia na Zem v ľudskom tele preto, aby tu získavali skúsenosti, aby sa naučili byť človekom. Je to veľkolepá hra, pretože si nepamätáme kým sme a na čo sme sem prišli. Objavujeme v sebe tie časti, ktoré sa stali telom, psychikou a zaujímame vzťah k nim i svojmu okoliu.
So slepakom iste, veľmi otázne by však bola napr. liečba rakoviny, tu by som iste viac stavil na alternatívu.
Otázkou dneška nie je vedecký(technický) vývoj ale ten duchovný(morálny), ak to ľudstvo nedokáže nastane obdobia temna, nech už to bude znamenať čokoľvek.
Je to získavanie skúseností. Zo všetkých uhlov podhľadu to však nemožno chápať ako pokrok. Veď aký je rozdiel medzi vierou vo vrecúško zajačích labiek a liekom predpísaným od lekára(na vedľajšie účinky liekov v USA umiera viac ľudí ako na cestách)?
Myslím, že ľudia pred 5000 rokmi menej prebývali v mysli ako dnešní ľudia, dá sa to však nazvať pokrokom? Ľudská myseľ dokáže v živote vytvoriť viac problémov ako ich vyriešiť.
Presne tak. Veď v čom sa líši veda od náboženstva(napr. kresťanstva)?
Obidvoje sú produktom ľudskej mysle. Rozdiel je len v dôraze na niektoré vlastnosti a v predmete skúmania. Náboženstvo skúma(aspoň to deklaruje) duchovnú časť a veda materiálnu. Mnohým ľuďom je jasné, že úplná pravda sa nedá nájsť ani v jednom z týchto obmedzených častí reality. Dovoľujem si tvrdiť, že ani spojením oboch ešte nemožno postihnúť celú realitu, pretože v nás sú aj časti hlbšie ako ľudská myseľ a pre ich pochopenie je potrebné sa dostať mimo ľudskej mysle. Preto si každý sám musí zodpovedať na tieto základné otázky a jeho odpoveď bude zodpovedať úrovni jeho chápania reality, ostatne náš život už určitou formou odpovede je.
Ak inému podávaš to o čom si presvedčený, že je pravda, tak sa môžeš iba mýliť, nemôžeš byť klamár. A mýliť sa je tak ľudské.
No neviem tie tisíce rokov čo vládli tí údajní králi. To už radšej verím tomu, že pred našou civilizáciou tu boli iné ako napr. lemúria, hyperborea a posledná atlantída. Ak tu však boli iné civilizácie čomu sa mainstream veda bráni zubami nechtami, ale napokon to bude musieť uznať, potom už biblia nevyznieva tak osudovo. Biblie je len vyrozprávanie archetypálnych príbehov, ktoré sú iste prítomné v každej civilizácii aj niekoľko krát - napr. egyptské a sumerské mýty o stvorení sveta, egyptský Boh Hórus, ktorý sa nápadne podobá na Ježiša...
A to, že židia sú tkzv. vyvolený národ v tom môžeme vidieť zásah skôr tých temných síl ako svetlých a je skôr dôkazom, že karma národov existuje. V staroveku boli židia tí čo vraždili a lúpili a v stredoveku a modernej dobe sú tí prenasledovaní.
Čo takto jedenie poznanie zo stromu poznania ako znamenie prechodu z jednoty do duality. Inými slovami objavenie sa ľudskej mysle, lebo iba pomocou ľudskej mysle môžeme žit v dualite. Zvieratá napr. nemajú ľudskú myseľ a preto nikdy nebojujú sami so sebou, hoci majú emócie ako my.
Len tak mimochodom uvádzam mýtus spôsob objavenia ľudskej mysle od mexických mágov(Carlos Castaneda). Tam došlo k dohode medzi starovekými mágmi a prastarou rasou dravcov. Myseľ bola daná mladučkej rase ľudí a za to sme sa stali zdrojom energie pre ne.
Keď si spomeniem ako som myslel a choval sa v mladosti, tak môžem povedať len jedno nie sme nemenní, práve naopak mení sa značne aj v rámci jedného života.
Napísal by som to inak, ale súhlas. Cieľom by malo byť šírenie dobra a harmónie predovšetkým v našom každodennom živote, len tam sa ukáže či to s dobrom a šťastím na tejto planéte myslíme vážne. Ak tak budeme činiť istý čas, podľa zákona príťažlivosti si do života pritiahneme to čím sa plníme. Napr. ak sledujeme len vlastné dobro tak si pritiahneme bytosti, ktoré myslia a konajú rovnako...
K tomu, aby sme sa stali dobrými a láskyplnými žiadneho Boha nepotrebujeme. Čo potrebujeme je práca na sebe - pozorovanie seba samého, snahu napĺňať sa dobrom, šťastím z vlastnej vôle, umlčovanie mysle hlavne zlých myšlienok. Po čase u seba spozorujeme vzorce chovania, ktoré sme si priniesli spravidla z detstva - pozorovanie ich spoľahlivo rozpustí. Napr. slovné prestrelky s blízkymi ľuďmi sú veľmi časté, teda hra na útok a obranu...
Cieľom je v podstate rozpustenie alebo aspoň oslabenie ega, pri zachovaní starostlivosti o telo a vlastný život.
Každý z nás sa napokon stane dospelým a prevezme zodpovednosť za každú oblasť života, na to sa ale musíme stať dostatočne bdelými. Je ťažké prekonať programovanie, ktoré sme dostali v detstve a mladosti, ale nikto netvrdí, že život tu na Zemi je ľahký. Len chcem upozorniť na nevhodnosť používania slova vina, veci sa vždy dejú najlepšie ako môžu.
Prečo by toto mal byť dnes problém? Ak sa človek dnes zaujíma o duchovno, dostane sa ku kvalitným duchovným informáciám bez potreby akejkoľvek cirkvi.Ak sa niekto chce dobrovoľne uzavrieť v jednom systéme viery je to jeho vec. Čím skôr človek pochopí, že kresťanský formalizmus mu žiadny duchovný postup nezaručí, tým lepšie pre neho.
Dovoľujem si tu tvrdiť, že koľko ľudí toľko spôsobov ako prežiť život. Všetky sú správne, lebo sú reálne, t.j. dejú sa s božím súhlasom. Nič na tom nezmení ani blog autora, ani čas.
Ja som si vedomý toho, že všetky životy sú správne, autor si k tomu bude musieť ešte prejsť cestu. Medzi najvyššie dobrá patrí sloboda a tú môže mať len ten kto ju neupiera iným. Boh je posledný, ktorý by nám slobodu upieral, t.j. miluje nás takých akí sme a to bezpodmienečne. Keď sa naučíme milovať ako On staneme sa mu podobnými.
Odporúčame