Aj v našej kultúre, niekoľko desaťročí, alebo aj storočie-dve dozadu prevládal názor, že nevesta by mala byť mravne bezúhonná, čiže pokiaľ možno, ešte panna. Ženy, ktorú túto povesť bezúhonnosti nemali, ťažšie sa vydávali, ťažšie si nachádzali vhodného partnera do manželstva, mali menšie šance spraviť "dobrú partiu". A Keďže rodičia si boli vedomý toho, že mladá krv je búrlivá krv, a stáva sa, že si dievča pokazí povesť, čo jej môže sťažiťť v budúcnosti aj výber partnerov. Nečakali na plnoletosť, ale po pohlavnej zrelosti už dávali dievča na vydaj, ak sa vyskytol vhodný nápadník. Nebola zvláštnosť v tých časoch, že sa dievčatá vydávali už v 14-15-16-ich rokoch. Zdôrazňujem, že po pohlavnej zrelosti. Preto, po pohlavnej zrelosti, lebo manželstvo sa považovalo aj ako záväzok na pohlavný styk.
A keďže rodičia vychádzali z toho, že dievča je ešte panna, tak pred svadbou, niektorá žena, alebo matka, dala aj neveste aj rady, čo robiť ak sa to alebo ono stane počas svadobnej noci.
