Tento výmysel celosvetovo, už dnes hýbe denne miliardami dolárov, čo pred pár rokmi dozadu ešte nebolo. Tak sa nediv. Má to dalekosiahlejší vplyv ako si dokážeš predstaviť.
Tento výmysel celosvetovo, už dnes hýbe denne miliardami dolárov, čo pred pár rokmi dozadu ešte nebolo. Tak sa nediv. Má to dalekosiahlejší vplyv ako si dokážeš predstaviť.
"Sľubovanie rozprávkových výnosov bez rizika je varovným signálom, presne to isté sľubovali aj organizátori pyramídových hier a investičné spoločností sľubujúce vysoké výnosy bez garancií."
Nikto nič také nesľubuje, to si zle vysvetľuješ. Bitcoinov bude obmedzené možstvo. Z tohoto dôvodu, aj pre odborníkov vychádza predpoklad, že pri stúpajúcom záujme na základe zákonitostí dopytu a ponuky jeho cena môže dlhodobo len rásť. Rôznia sa len odhady. Niektoré hovoria, že sa cena v horizonte desiatich rokov môže vyšplhať aj na milion dolárov, čo pri celosvetovom raste záujmu nie je nereálne.
Bitcoin sa kvôli tomu ako mena stane pre obyčajných smrteľníkov nedosiahnuteľná (podobne ako zlato), a na bežné používanie ako platidlo v celosvetovom meradle sa stane nejaká iná Kryptomna. Tipujem, že to bude Litecoin (LTC), alebo Etherum (ETH). Takto sa s tými rôznymi menami na jednom finančnom trhu obchoduje: https://www.bitstamp.net/
Bitcoin však ostane ako investičný nástroj.
Elektrina, plyn, pohonné hmoty, vodné-stočné, všetko v Madarsku lacnejšie ako u nás. Ako to robia? Piremerné režijné náklady na jednu domácnosť vychádzajú o dosť lacnejšie u nich ako u nás. Napr. aj cena benzínu cca o 10-15% menej, 95 natural tam v prepočte vyjde na 1,20 - 1,22 Eur.
Myslím, že sa zbytočne sa tešíš. Kým ta doba príde, že ti žiadny nafták nebude pod nosom smrdieť, už dávno nebudeš potrebovať bicykel. Skôr palicu, aby si sa pri chôdzi mal o čo opierať.
Čo sa stane, ak sa sem-tam v zápche niekoľkým autám vybije batéria. Budú si môcť cucnúť trochu elekriky od niekoho ochotného?
Kvapka v mori, a aj tá sa časom vyparí. Samotný Bitcoin sa vybral cestou, že ho nebude možné dostatočne dobre používať ako platidlo. Bitcoin sa zhruba pred 2-3 rokmi vybral zlou cestou. Čoraz viac sa z neho stáva investičný nástroj (ako sú dlhopisy, akcie) a čoraz menej je vhodný ako všeobecné platidlo. A preto ako mena bude zosadená niečím iným, čo funkciu platidla bude lepšie plniť. Pretože záujem o takéto celosvetovo použiteľné platidlo existuje, a kvôli tomu aj skôr alebo neskôr vznikne.
A čo bude so spotrebnými daňami na benzín? Ak sa elektroautá rozšíria, tak štát tými spotrebnými daňami bude musieť zaťažiť elektrickú energiu. A potom tú daň budú platiť aj tí, ktorí nemajú žiadne auto. Alebo zdania len nabíjacie zásuvky? Ako to bude potom s poplatkami za ističe? Budú si môcť ľudia autá nabíjať aj doma, alebo len na úradných nabíjačkách? A čo ked si mnohí budú nabíjať autá z vlastných solárnych panelov? Nebude sa to považovať za čierne nabíjanie, daňový únik? Budú chodiť po domoch kvôli tomu colníci, či niekto nenabíja načierno? Budú na to kontrolori v každej dedine?
"Bitcoin musi zostat tam, kde je. Vo virtualnom svete virtualnych ludi."
Ale ved on tam aj ostane. Pretože v dennodennom živote je nepoužiteľný. V začiatkoch tento potenciál Bitcoin ešte mal. Ale už ho stratil. Stratil ho kvôli transakčným problémom.
"Prečo ? Lebo to nahrádza reálne bankovky a prečo by mal klient platiť za použitie bankovky ?"
Táto otázka si zaslúži ocenenie. Nikdy v historii ľudstva to tak nebolo, aby sedliak za to, že má v mešci peniaze, ktoré na trhu použije, aby za to platil niekomu nejaké poplatky. Pamätám sa, ked som za socíku ešte dostával výplatu do obálky. S tými peniazmi som vtedy mohol narábal úplne zadarmo. Dnes musím mať v banke účet, a platiť za vedenie účtu.
Bitcoin ako bublina praskne až vtedy, ked sa zrodí iná kryptomena, ktorá vo všetkých parametroch predčí Bitcoin. T,j. bude mať charakter deflačnej meny, alebo aspoň nebude podliehať inflácii, a bude použiteľná pre kohokoľvek, kto bude mať o ňu záujem. Až vtedy Bitcoin praskne, dovtedy ale nie.
Pred niekoľkými rokmi ešte bolo možné za nulový poplatok uskutočniť aj tú najmenšiu možnú transakciu, čiže jedno satoshi. Dnes už, uskutočniť transakciu v hodnote niekoľkých sto Eur už môže stáť na poplatkoch
aj niekoľko desiatok Eur, ak vôbec takúto transakciu sieť ešte akceptuje.
Podľa môjho názoru, Bitcoin nezanikne, podľa mňa ostane Investičným nástrojom. ľudia, ale na celosvetovo akceptovanú, a aj pre bežných ľudí aj v každodennom živote všeobecne použiteľnú kryptomenu ešte len čaká. Bitcoin bol v začiatkoch dobrý, kľudne by som bol mohol vtedy Bitcoinmi platiť za noviny hoci aj v trafike, keby bola taká, ktorá Bitcoin akceptuje. Dnes už, Bitcoin, ako mena túto možnosť neposkytuje.
Ja sledujem vývoj Bitcoinu už viac rokov (cca 5 rokov). Nie je to bublina. Jeho jeden zásadný nedostatok sa však už zhruba dva roky začína prejavovať. V počiatkoch nadšenci Bitcoinu si cenili rýchlosť transakcií a takmer nulové poplatky. Elegantne riešil niektoré nedostatky oficiálnych peňazí, a preto si získal mnohých priaznivcov. Ale teraz, ked sa už Bitcoin viac rozšíril a počet transakcií narástol, tak rýchlosť transakcií si zachováva len tam, kde je užívateľ ochotný zaplatiť väčší poplatok za transakciu. Pri väčších sumách to problém nie je, ten nastáva vtedy, ked treba uhrádzať menšie sumy. Lebo sieť na trhovom princípe najrýchlejšie akceptuje tú transakciu, na ktorej je uvedený aj vyšší poplatok. A tak transakcie s nižšími sumami s logicky aj nižšími poplatkami čakajú na potvrdenie transakcie dlhší čas, a dokonca sa stáva, že transakciu s nízkou sumou sieť ani neakceptuje. Vtedy je potrebné zadať vyšší transakčný poplatok (aj o dosť veľa) ako je hodnota samotnej transakcie.
Pokiaľ viem, Slovensko nebombardovalo ani Afganistan, ani Irak, ani Lýbiu, ani so Sýriou sme nemali nikdy nič spoločné. Slovensko nikdy nevyhlasovalo, že Asad musí ísť, nikdy sme tam nedodávali ani žoldnierov, ani zbrane, ani peniaze. Čo sa týka Afriky aj blízkeho východu, nikdy sme tam nemali kolonie, a po II. svetovej vojne sme ani z Afriky, ani z blízkeho východu nikdy k sebe neťahali "gasterbeiterov", aby nám pomohli rozhýbať povojnovú ekonomiku. Skrátka s tým bordelom, ktorý je v západnej Europe Slovensko nemá nič spoločné. A tak sa k tomu musia naši ministri a naša vláda aj postaviť.
Je to zlá správa pre každého, dokonca aj pre zdravotníctvo. štát mal radšej umožniť a podporiť zvýšenie mzdy hlavne tým nízko zarábajúcim skupinám efekt by bol ten istý. Týmto opatrením vlastne spravil pravý opak. Skonštruoval brzdu na stúpanie nízkych miezd a zamestnávateľov to ešte aj stojí peniaze.
To, že štát umožňuje exekúcie, tak vlastne zabezpečuje bezrizikovosť tejto forme biznisu nebankovkám.
2-krát viac než štát vyčlenil na vysoké školy
3,2-krát viac než dá na podporu bývania
4,7-krát viac než suma, ktorou v tomto roku podporí zdravotníctvo
No, ale je to furt 3-krát menej čo potrebujeme na dokončenie diaľnice.
Len mizivé percento zákonov sú také, ktoré sú pre ľudí prospešné. Väčšinou ide o zákony, ktoré len naložia na plecia ľudí viac povinností, daní, alebo také, ktoré uľahčujú život úradníkom hoci aj na úkor občana, také, ktoré rozširujú právomoci štátnym orgánom, alebo ich inštitúciám. Už zopár desaťročí tvoria zákony ako na bežiacom páse, a napriek tomu je problematické nájsť niečo, na čo by sa mohlo povedať, že to pomohlo ľudom. Stálo by za úvahu spraviť štatistiku, že koľko percent.
"Ministerstvá plánujú na budúci rok vypracovať 43 návrhov zákonov"
PRAVDA si mohla dnes túto šokujúcu správu odpustiť a nekaziť ľudom nedeľu.
Kapitalisti sa nenaučili jednu vec. Že aj voľný čas je hodnota a nielen ten čas, ktorý strávi zamestnanec na pracovisku. Za socíku sa to akosi vedelo, a tak ľudom, ktorý dochádzali za prácou a žili na ubytovniach platili v podnikoch mimo mzdy ešte tzv. odlučné. Samozrejme iba v tých podnikoch (nie všetky firmy to platili), kde bol záujem udržať zamestnanosť. Jeho výška závisela od toho, koľko odlučného daná firma mohla dovoliť vyplácať a samozrejme aj od toho, či cezpoľný bol slobodný, alebo ženatý. V roku 1982 som istý čas takto pracoval aj ja a dostával som odlučné 32 korún/deň navyše mzdy. Firma preplácala aj časť nákladov na ubytovanie a cestovné. Kvôli tomu som si musel odkladať listky od vlaku a autobusu a koncom mesiaca odovzdať v mzdovej učtárni.
"Vážení, treba si uvedomiť aj to, koľko je zamestnateľných ľudí."
Záleží od toho, nakoľko je krajina bohatá, alebo chudobná.
V bohatej krajine je každý zamestnateľný, hoci ako umývač riadu, a zarobiť s tou prácou toľko, že nemá problém zaplatiť nájom a ešte aj ostane, aby si občas vyrazil. V chudobných krajinách je to naopak. Tam k získaniu zamestnania treba mať predpoklady, ktoré sú aktuálne na trhu žiadané, inak sa nechytá a je doma na žobračenke s mnohými inými. Na Slovensku je preto toľko nezamestnateľných, lebo Slovensko je chudobná krajina.
Odporúčame