Odvolaním Bezáka Svätá stolica na čele s pápežom len potvrdila svoju neohrabanosť, neschopnosť postaviť sa k problému čelom. Práve naopak, ukázala svoju odvrátenú tvár a to všetkým svojim kresťanským posluhovačom a ideologickým otrokom. Nastáva z nižších poschodí hierarchického svätostánku velebenie dožadovania sa Pravdy a trvania na vysvetlení príčin zlyhania Bezáka s jeho následným vypoklonkovaním z teplučkého miesta arcibiskupa trnavskej diecézy. Pápež robí mŕtveho a Bezák odvrhnutú ovečku. Kresťanský košiar okolo Tatier sa začína búriť, rebelovať, lebo bača malého salaša kdesi v srdci Európy musí zísť z nádherných zelených pastvín do doliny. A za ohradou číhajú vlci, aby rozohnali ovce v košiari, prípadne si aj nejakú uchytili. A pápež si veselo dovolenkuje, naberá bronz a číta Bibliu odzadu, lebo zpredu ju už vie naspamäť. Škoda, že sa nenaučil od svojho predchodcu komunikovať s ľudom, poddanými, veriacimi. Inak, pápež aj Bezák mi môžu byť akurát tak - ukradnutí.


