Privitivizmus ľudí je práve v tom, že veria až prílišnej dokonalosti tohto sveta a že všetko sa deje pod rúškom koncepcie jedinej a jedinečnej bytosti tohto sveta - Boha. Otvárajú svoje príbytky zlým ľuďom, sú až tak naivní, že dôverujú a veria na dobrých ľudí, ktorí tieto ich snahy zneužívajú. Človek veriaci v Boha stráca zábrany, prirodzenú obranyschopnosť, lebo veria, že sú "v dobrých Božských rukách", čo nie je pravda. Koľko ľudí verilo v správnu cirkevnú vec a boli sklamaní, lebo samotná cirkev ich podviedla za účelom svojich vlastných demogogických vplyvov a záujmov. Človek musí veriť v prvom rade sám sebe, vo svoje vlastné sily a nespoliehať sa na čosi mysticiózne, nadprirodzené. Žijeme v 21. storočí a mnohé z primitívnych cirkevných dogiem z minulosti boli vedou dokázané a vyvrátené. Viera v Boha nemôže byť inšpiráciou pre ľudí, ktorí myslia a prehodnocujú. Len slabý jedinec utieka k myšlienke pomoci druhého. Keby len druhého, ale nadprirodzeného, fluidného.


