Vďaka Milan. To som pochopil, až som si prečítal firenov príspevok tebe ohľadom jeho otca, ktorý už z čias budovania veľkej veci poznal Grygara. Toho istého Grygara, ktorého aj ja sám žeriem, keď je pozvaný do Lampy a vyzná sa dokonale veci.
Vďaka Milan. To som pochopil, až som si prečítal firenov príspevok tebe ohľadom jeho otca, ktorý už z čias budovania veľkej veci poznal Grygara. Toho istého Grygara, ktorého aj ja sám žeriem, keď je pozvaný do Lampy a vyzná sa dokonale veci.
To bolo ešte v dobe hlbokého budovania komunizmu a aj kvôli vlastným deťom, ktoré vtedy boli ešte školopovinné. Ono, v tom čase bolo úplné bežné, že sa rodičia venovali nielen svojim deťom, ale v rámci dobrovoľných krúžkov (športových, zručných, vedomostných, turistických a podobne) sa deťom venovala takáto pozornosť. Bolo úplne bežné organizovať počas víkendu turistické akcie v rámci školy aj s rodičmi, kde sa vzájomne upevňovala spriaznenosť aj medzi rodičmi ako aj deťmi, prípadne aj učiteľmi. Hravou matematikou sa vytváral u detí neobyčajne kreatívny úsudok, logické myslenie a v neposlednom rade aj schopnosť prijímať matematiku ako prijateľnú zábavnovednú disciplínu.
Ja som kedysi chodieval medzi žiakov základných škôl a študentov stredných škôl ako človek propagujúci náučnú, zaujímavú, hravú a zábavnú matematiku. Nie teda bežnú výučbu základných matematických viet a axióm, ale hravou metódou a priblížením na faktických príkladoch z každodennej reality formou zábavy, predostieraním číselných a grafických „záhad“. Deťom sa to hrozne páčilo a svoje takto osvojené a získané „rozumy“ predostierali svojim rodičom, ktorí sami boli z výsledkov práce ich detí nadmieru spokojní. Podklady k jednotlivým témam som si buď sám vymýšľal alebo som ich získaval v dávnej minulosti z knižiek o zábavnej matematike, matematika hrou a podobne. Dnes na internete si človek nájde hromadu podobných zaujímavostí o matematike, ale málokto ich vyhľadáva. Čo je samozrejme veľká škoda. Najmä mládež by sa mala viac tomu venovať.
Nech je ten trest vysoký alebo nízky, nech si o tom ktokoľvek čo myslí, ale tiež jedno nechápem. Policajt musí byť vždy obozretný a najmä v strehu. Agresivita opitých je známa a akonáhle je takému človeku „ubližované“, tak stráca absolútne zábrany a je schopný čohokoľvek. Viem si predstaviť ako policajtka slušne požiadala delikventa aby si dal ruky za chrbát, ona sa postavila za neho a on jej prerazil kopom nohou koleno. Amaterizmus najvyššieho rangu. Ak sa ten opilec predtým už s niekým pobil, to je dostatočný dôvod na to, aby polícia zasiahla razantne a bez okolkov. Neviem, či žena – policajtka, je dostatočne vhodný pomocník kolegovi, ktorý ako jediný a sám musí vyžarovať zo seba rešpekt a podriadenosť vyzvaného. Žena v takomto prípade je len okrasa a má vyslovene početný, štatistický význam.
A ten pán Mick Taylor vystupoval aj v Bratislave s jeho kapelou All Star Blues Band v spoločenskej sále bratislavského Parku kultúry a oddychu a bol to úžasný koncert ako aj úžasný výkon všetkých aktérov. Bývalý člen Rolling Stones preklenul éru gitaristov Briana Jonesa a Rona Wooda. Mick Taylor hrával aj vo formácii Johna Mayalla v skupine Bluesbreakers ako aj s Bobom Dylanom. Traduje sa o Taylorovi, že je jediný gitarista, ktorý opustil Rolling Stones a je nažive. Nech im to ešte dlhú dobu klape. Mám taký dojem, že už má takých 66 rokov, ale zo svojho kumštu absolútne nič nestráca. Tak, ako aj všetkým ostatným členom skupiny Rolling Stones.
Nedá sa nevidieť postihnutie človeka, ak je spôsobené niekým iným. Ľudia by si mali vzájomne vychádzať v ústrety nielen v doprianí si lásky, zamilovanosti, milostných radovánok, ale aj v bežných životných situáciách. Ochota pomôcť druhému by mala byť základom pre trvalý vlastný životný optimizmus a krédo. Mám chalupu na Myjave a tá nezištná pomoc jednoduchých ľudí v mojom okolí je mne mešťanovi balzamom na duši. Stačí naznačiť, zapochybovať nad nemožnosťou riešenia problému a ich ochota pomôcť je okamžitá. Nikdy človek nemôže predpokladať, kedy sám bude potrebovať pomocnú ruku a to sa tým nemyslí len pomoc manuálna. Mnohým ľuďom by stačilo, aby sa vyrozprávali, aby dokázali zo seba dostať svoju úzkosť, aby získali aj iný pohľad na rozporuplnú vec. Uzavierať sa pred problémami, neriešiť ich, nesnažiť sa o ich odstránenie, je vodou na mlyn chorobám, stresom a depresiám spôsobujúcim v konečnom dôsledku aj tragické konce a závery takto traumatizovaných jedincov.
Hľadaj za tým bezmocnosť, duševnú vyčerpanosť, vyhorelosť, prázdnotu, neschopnosť zvládať extrémne ťaživé situácie, chýbajúci až stratený zmysel života, strata perspektívy a životného optimizmu a mnoho ďalších subjektívnych i objektívnych príčin, pre ktoré človek prestáva racionálne myslieť a hľadať iné možnosti vlastnej sebarealizácie. Iste, kto nezažil na vlastnom tele pocit deprimujúcej úzkosti, kto neprešiel peklom straty milovanej osoby, sa zrejme ani nedokáže dokonale vžiť do situácie, ktorá v mnohých prípadoch u ľudí s nižším prahom citovej bolesti vyvoláva súbeh nepríčetností a tragických absurdností. Hodnota pocitu opustenosti postihnutého je i prejavom nezáujmu okolia o jeho problémy a životné strádania. Mnohí sa hanbia, boja, štítia osloviť rodinu, blízkych, kamarátov, priateľov, kolegov so svojou psychickou záťažou, lebo všetci sme zrejme niečím postihnutí. A na na problémy iných nám nezostáva ani čas, ani chuť a ani vnútorná sila.
Nedávaj do súvisu Ligu majstrov s Majstrovstvami sveta vo futbale. Liga majstrov je predsa o kluboch, kde Real má len niekoľko španielov, tak ako aj Athletico. Španielska reprezentácia je výlučne o španieloch a tam treba hľadať problém ich neúspechu. Španielsko zlyháva v obrane ako aj v útoku. V strednej časti, medzi šestnástkami sú práve tí majstri sveta. Nechápem španielského trénera, že nezaradil do základnej zostavy Villu, ktorý na posledných majstrovstvách bol najlepším strelcom MS v Južnej Afrike a rovnako bol vo finále LM. Je pravda, že Španielsko silovo zaostáva za ostatnými a ich pohodový futbal v Brazílii nestačil k tomu, aby zopakovali svoj úspech spred štyroch rokov. Holanďania ako aj hráči Chile ukázali svetu ťah na bránku ako aj schopnosť podržať loptu, ak to bolo treba. Španieli v Brazílii síce sklamali, ale ich herná kvalita naďalej zostáva svetovou.
Inak, pekne opísané láskyplné zúfalstvo, ktoré iste nie je človeku neznáme, ojedinelé, ale skôr poučné, veľavravné. Zamilovanosť je príjemná životná skúsenosť, ale tak ako je obrovskou ľudskou vzpruhou, šťastím, nádejou, tak je i sklamaním, depresiou a nešťastím. Čím je hĺbka priepasti v duševnom rozpoložení človeka medzi príjemnosťou a vyhoretím väčšia, tým je aj schopnosť nadobudnutia duševnej stability a rovnováhy omnoho zložitejšia, prácnejšia. Na to, aby človek pochopil, čo získal a čo vzápätí stratil, okrem iného (je toho oveľa viac čo by sa dalo testovať) stačí skúška nie bežnej zamilovanosti a človek okamžite pochopí, o akú hodnotu ľudskej zmyselnosti prišiel. Na druhej strane nie je na škodu sa zamyslieť, prečo človek, za akých okolností prichádza o svoju lásku, zamilovanosť. Najmä sa to týka toho, kto je láskou ohrdnutý, opustený, sklamaný.
Armádu a vojnu osobitne teda nemusím, ale zdá sa mi absurdné, ak vo vojenskom konflikte, priamo na čiare stretu dvoch znepriatelených strán stačí k tomu, aby vás obidve bojujúce strany ignorovali, sa nechať označiť nápisom TLAČ a vec je vybavená. Veď to môže byť zneužité nepriateľom, ktorý sa lacno môže dostať do tyla soka. Rovnako to platí aj pre osoby červeného kríža, sťahujúce z bojiska ranených. Fakt to má obrovskú logiku. Nechám odsunúť zranených, ktorých som mal problém odstrániť, tí v nemocnici sa dajú dohromady, aby zas mňa mohli zneškodniť. A to kdesi v nejakej červenej knižke Vševojsk 1 bolo napísané, že nemožno viesť paľbu na výsadok, pokiaľ nie sú parašutisti na zemi. Jasné, treba počkať, pokiaľ si zmotá výsadkár padák, pripraví si zbraň na streľbu a dá pokyn nepriateľovi, že je pripravený viesť paľbu. Tá vojna to je len veľká sranda alebo skutočne tam ide o život ?!
Frešo nemá na to, aby viedol akúkoľvek politickú stranu. Ono si to žiada charizmatického, priebojného a energického človeka, ktorý má svoj vplyv na masu, vie osloviť ľudí a je schopný za sebou zmobilizovať svojich straníckych kolegov. To sa mu nedarí a aj preto je vo svojej funkcii neschopný, neviditeľný, príliš fádny a absolútne nezaujímavý. Dzurinda, nech bol aký bol, ale dokázal sa za svoju stranu biť. Aktívne vystupoval voči všetkému, čo bolo proti línii SDKÚ. Vyhľadával konfrontácie z najsilnejšími súpermi, lebo si bol vedomý svojej sily a sily vlastného presvedčenia. Frešo pôsobí bezzubo, akoby ustráchane a bez patričného náboja, zasadenia sa pre vec verejne a politicky prospešnú. Nedokáže presadzovať hbito a politicky agresívne svoje osobné ani stranícke argumenty a tým sa sám vyprofiloval na predsedu hnutia, ktoré ťahá za sebou pod zem. Mám taký osobný pocit, že jeho dni na pozícii predsedu SDKÚ sú už skutočne zrátané.
Ambícia je túžbou po vyniknutí, uplatnení, osobná alebo kolektívna ctižiadostivosť, schopnosť dosiahnutia vytýčeného cieľa. Každý z nás má rôznorodé ambície, vyplývajúce z podstaty nášho každodenného životného bytia. Či už je to v rámci rodiny, práce, záujmov, vždy sa jedná o zisk štatútu, tvoriaceho dôležitú súčasť existencie jednotlivca alebo skupiny ľudí. Nemať, nepociťovať životnú ambíciu, znamená pôsobiť navonok pasívne, nostalgicky, odovzdane. Už len predstava ambície spôsobuje vnútornú silu energie človeka a posúva ho k dosiahnutiu stanovenej méty. Príklad svetskej ambície je abstraktnosťou už len z princípu a teda podobné usmernenie akejkoľvek dejinnej udalosti zostáva naďalej inšpiráciou výlučne len pre veriacich. Buďme ambiciózni v aktivitách, ktoré ľudstvu prinášajú úžitok a neohrozujú existenciu samotného človeka v jeho prirodzenom telesnom i duševnom vývoji.
Znovu opakujem. Ten jeho prejav bol nejaký. Musel sa páčiť mnohým ľuďom, lebo bol iný, ako sme ho mali bežne počuť z úst iných našich bývalých prezidentov. Príliš populistický, ktorý si mohol dovoliť len Kiska, lebo ho nepoznáme ani politicky, ani ľudsky. Od nedele začal fungovať ako prezident a už sú tu jeho prvé aktivity (zvýšenie rozpočtu na príspevky NATO). Nevyhne sa nutným očakávaniam a potrebám, vyplývajúcich z našich záväzkov voči zahraničným inštitúciám. Preto budem sám zvedavý, ako sa vysporiada s tým, čo ľudomilo povedal slovenskému ľudu a čo bude schopný sám ovplyvniť.
Môj príspevok bol celý písaný nie ako pozdvihnutie nádherných a krásnych slov citovaných z prejavu nového nášho prezidenta, ale skôr ako prílišná neprimeraná ľudskosť s tým, čo sme doposiaľ z úst iných našich prezidentov počúvali. Ak to tak bude, ako to celé načrtol, bol by som len rád. Nepoznáme Kisku, nepoznáme jeho charakter, preto len môžeme jeho prejav zatiaľ brať ako príliš populistický, ale nemusí tomu tak byť. Treba si odložiť jeho prejav a z času na čas overovať so skutočnosťou, ktorá od nedele práve nastala. Vedz tomu, že jeho osobná predstava sa bude v mnohých jeho ľudomilných bodoch pomaly ale iste strácať v hmle reálnej politiky.
To šteklenie kdesi pod srdcom je poznateľné a postrehnuteľné, ak sa človek dokáže nielen zamilovať, ale aj príjemne nabudiť na človeka, ktorý dokáže svoje vnútro pretaviť do pohodových viet a súvetí. Kto písaným slovom dokáže pohladiť ranenú dušu a odstrániť z nej, na nej ležiaci balvan. Je dobré, ak človek nachádza vo svojich mailoch, správach citom a nehou napustené odkazy, hovoriace láskyplnou a zmysluplnou rétorikou. Človek potrebuje sa odosobniť, potrebuje získať hlad po láske a zamilovanosti, ktoré mnohým z nás chýbajú alebo sú nateraz nedosiahnuteľné. Nie vždy internetom, sociálnymi sieťami sa šíri pekné a dobré posolstvo ľudským bytostiam. Nie vždy na nich nachádzame porozumenie a očakávanú podanú pomocnú ruku. Svet je skazený nie svojou intimitou, ale práve skazenosťou už skazených. Vždy je potrebné rozlišovať človeka vážiaceho si v prvom rade druhých ako seba samého. K tomu stačí pozorné oko, četba medzi riadkami a schopnosť nepoddávať sa lacným a ľahkým zvodom, inšpiráciám
Kiskov prejav bol neštandardným prejavom z hľadiska apolitickosti človeka, ktorý z politiky nevzišiel a ani k nej nijakým spôsobom nepričuchol. Snažil sa nabudiť občana SR k viere k inému prezidentskému fungovaniu, s akým sme sa stretávali doteraz a aké vôbec bolo bežné. Predstavil sa a označil za doslova ľudomila, občianskeho tlmočníka a exekútora spravodlivosti a čestnosti. Jeho slová mohli vyznieť príliš ukvapene, velikášsky, "nadrozmerne", ale mohol si to práve on takto dovoliť povedať, lebo ho nepoznáme inak ako len z printových periodík a TV. Môžme len dúfať, že toto všetko čo nasľúbil, aj dodrží, že nebude vtiahnutý do politiky pôsobiacej z ľava i z prava, že sa stane hovorcom širokých más nielen svojich voličov, že bude dostatočne silný a vplyvný presadzovať záujmy jednotlivcov ako ako kolektívov, požadujúcich spravodlivosť a demokratický princíp. Je na začiatku svojej funkčnosti a už je len na ňom, akým spôsobom sa vyrovná so svojim sľubom daným jeho prejavom ľudu SR.
Je pravda len to, že modernizácia prichádzajúcich technológií sa zvyšuje a s nimi aj nutnosť vyššieho poznania funkcionality zariadenia, v tomto prípade automobilu. Šoférovanie u každého cestného vozidla je v princípe rovnaké. Skôr je potrebné vychádzať zo štatistík, kedy a za akých okolností prichádza k tragédiám na cestách. Z autoškôl predsa vyšlo už množstvo adeptov sadajúcich si za volanty dopravných prostriedkov. Ak by sme mali štatisticky vyhodnocovať denný sumár vozidiel na cestách a podiel havárií k tomuto počtu, tak zistíme, že môžme byť radi, ak sa počet dopravných nehôd s tragickým koncom nekončí vyšším číslom. Je správne, ak vodiči prejdú školou šmyku, naučia sa vymeniť koleso a podobne, ale nikto predsa nezabráni tomu, aby vodiči sadali za volant opití a unavení (mikrospánok), menej obozretní, telefonujúci ...
Rovnako ani rutinnosť a šikovnosť, obozretnosť policajtov nie je dostatočná, pokiaľ vodič vedomý si svojho priestupku, je odhodlaný
Tak ako môže zlyhať psychika vodiča, tak z mnohých nevysvetliteľných dôvodov môže aj policajt zraniť prípadne aj zabiť vodiča. Vodič má o jeden podstatný dôvod k tomu viac. Policajt od vodiča vždy čosi chce, ak ho zastaví. V prípade zistenia vodičovho pochybenia, vodič okamžite prehodnocuje možné dosahy a tresty od policajta a tak sa aj správa. Menej agresívni vodiči, licitujú výšku pokuty, prípadne sa snažia srdcervúco zmierniť trest na minimum alebo svojou agresiou, aroganciou útočia na policajtov, aby ich zastrašili, otupili ich trestoprávny výrok. Je nepochybné, že policajti v tomto prípade vždy budú ťahať za kratší koniec. Nikdy dopredu nemôžu predpokladať, čo za vodiča zastavia a v akom psychickom ako aj telesnom stave sa bude nachádzať. Ani nainštalovaný tester v automobile nič nerieši (pri opitosti vodiča by auto nenaštartovalo), lebo aj to sa dá obísť. beštiálne vykonať popravu policajta.
Karol Polák rovnako ako aj spisovateľ Banáš a mnohí im podobní, nepocítil prechod od socializmu ku kapitalizmu tak markantne ako mnoho bežných socializmom nahlodaných ľudí. Obaja si žili nadštandardne v dobe hlbokého komunistického napredovania ako aj dnes. Ich rodiny nepoznali železnú oponu, nestretli sa s osobnou perzekúciou, lebo jednoducho žili pre socializmus tak ako žijú pre kapitalizmus dnes. Nepoznali obmedzenia a obmedzovania, patrili k vyvoleným minulého režimu aj pre svoju pochopiteľnú vyhovujúcu voľnosť a individuálnu slobodu. Z toho sa tešili aj ich rodiny, nepoznajúce komunistický útlak a v tej dobe bežné pranierovanie za protisocialistický postoj jednotlivca voči zriadeniu. Nie každý mal možnosť spoznávať výdobytky komunizmu na vlastné oči, osobne. Nie každý mal možnosť zisťovať kvalitu života u nás a v zahraničí. Aj v tej dobe existovali ľudia rovní a rovnejší a práve nielen títo dvaja patrili k tým vyrovnaným so životom v socialistickej krajine.
Odporúčame