Tým som chcel vlastne naznačiť, ak nejaká hmota (bunka) kedysi žila, ale jej životnosť zanikla, už sa nikdy nespojazdní. Také bunky, ktoré sú v tele človeka v stave klinickej smrti funkčné, môžu byť dané do pohybu, ak sa im poskytne impulz k ich aktivite. Ak nebudeme oheň pridávaním dreva podporovať v horení, oheň zhasne. A pritom niekedy stačí aby jedna malá iskra tlela a k tomu samozrejme treba výnimočne „priaznivú“ zhodu okolností, aby oheň sa rozhorel nanovo. To teda znamená, mŕtva bunka tak ako aj vyhorená iskra príliš veľa energie už neposkytnú, ale živá bunka v zásade „v žijúcom prostredí“ dokáže ožiť, pokiaľ ju správne usmerníme a dáme jej impulz k životu.


