Potreba zapájať rozum do viery sa javí teda kontraproduktívne a jalovo. Stačí veriť a k tomu predsa netreba žiadnu vedu, filozofiu, hodnotovú analýzu. Navyše, v presviedčaní v osvojovaní si viery neexistujú žiadne rozumové postupy. Náboženstvo je ideológia, dokonca náboženská ideológia je považovaná za metamorfný proces, princíp, teda proces buď alebo. Viera v Boha buď vedome existuje alebo sa k nej dá dostať z ateistického presvedčenia zložito, komplikovane a keď, tak opäť len z presvedčenia, nie z rozumovosti. A to tiež len na základe pochybností z nevyvrátiteľného prežitého úkazu, životnej skúsenosti. Malé dieťa, ak by aj prišlo k „pozoruhodnej udalosti“ v jeho živote, jednak vzhľadom na jeho malú životnú skúsenosť by nebolo schopné rozumovo vyhodnotiť tento paradox. Navyše, každé dieťa by muselo od malička veriť v Boha automaticky, lebo v jeho veku je každá životná skúsenosť paradoxom a teda niečím novým, nepochopiteľným, zvláštnym.