Veríš, že mi to môže byť ukradnuté? Akurát ma tak trochu rozčuľujú ľudia, ktorí tvrdia, ako boli a minulého režimu utláčaní, ani do kostola nemohli a podobne. Ja som na náboženstvo prestal v roku 1958 chodiť, keď ma k tomu svojim správaním "donútil" farár, ktorý nás náboženstvo učil. Det som si nechal pokrstiť v kostole v centre hlavného mesta. Na VŠ som mal spolužiačku, dcéru evanjelického farára zo Zvolenskej Slatiny. Keď sa mi niečo v škole, alebo na pracovisku nepáčilo, povedal som si to naplno. Jednoducho som nemal ambíciu ani na vstup do KSS, ani robiť podnikového riaditeľa, ale po odbornej stránke som bol na dosattočnej úrovni, aby boli radi, že ma zamestnávajú. Aj byt som dostal cca rok po svatbe, aj keď som nebol ani robotník, ani športovec v podnikom podporovanom športe. Medziľudské vťahy, nielen na pracovisku, ale aj v mieste bydliska boli také, že napríklad pri snehovej kalamite sme iniciatívne, bez akého podnetu zvonka, brigádnicky vyčistili priestory zastávok MHD v okolí

