Pri hľadaní biblického rája sa vychádzalo z knihy Genesis 2:10-14, ktorá popisovala ráj medzi štyrmi riekami: Tigris, Eufrat, Pišon, a Gichón. O riekach Eufrat a Tigris sa vie, ale kde boli tie ostatné rieky. Až satelitné snímky okolia Perského zálivu ukázali na vyschnuté korytá. Lenže akosi to nepasovalo, platilo by to vtedy keby neexistoval Perský záliv.
Vznikla teória, že pred cca 10000 rokmi v dobe ľadovej bola hladina morí nižšia a Perský záliv vôbec neexistoval. Pravdepodobne na tom mieste bol veľmi úrodný kraj, kde sa usadil i kočovný národ, nakoľko tam všetkého bolo nadostač, nebolo treba sa premiestňovať. No po skončení doby ľadovej toto územie postupne zaplavilo more a ľudia sa museli sťahovať do menej úrodných území medzi riekami Eufrat a Tigris.
Vyhnanie z rája teda nebolo symbolom stvorenia človeka ako takého, ale stvorenie človeka civilizovaného, ktorí sa po vyhnaní z rája musel naučiť sadiť plodiny do menej úrodných zemín.